FK Kulpín

Pavel Červený – prvý riaditeľ Domu kultúry v Petrovci

Pavel Červený sa narodil pred storočím 18. októbra 1924 v Petrovci, v poľnohospodárskej rodine, rodičom Pavlovi a Márii rod. Ponigerovej. Bolo to v neblahom čase, v čase chudoby a všeobecného nedostatku, keď sa svet ťažko zviechal z dôsledkov prvej svetovej vojny. S pribudnutím nového člena sa predsa rodina s novou energiou a novou nádejou vrhala do prác na poliach. Pre chlapčeka bolo treba zabezpečiť dôstojný život. Paľkov starý otec Ján, ktorý býval na salaši a do života sám vyviedol šesť detí po tom, čo prišiel o manželku, bol príkladom odhodlania a vytrvalosti – vychoval na statočných a pracovných ľudí dcéru a piatich synov, ktorí sa stali pokračovateľmi rodinnej tradície. Jeden z tých piatich, Pavel Červený, sa ženil v tých najmrchavejších časoch, počas vojnových rokov. Kde je však láska, tam praje aj šťastie. Manželom išla od ruky práca na poli a ich rodina sa rozrástla o dve deti. Paľko sa narodil dva roky po sestre Marke, ktorá prišla na tento svet 5. augusta 1922. Obe deti od detstva poznali aj tvrdú prácu, no rodičia im dali tiež príležitosť vzdelávať sa.

 

Pavel Červený st. a Mária r. Ponigerová sobášili sa 22. apríla 1918

 

Pavel Červený st. a Mária r. Ponigerová sobášili sa 22. apríla 1918

 

Pavel Červený ml.

 

Pavel Červený ml.

 

Mária Červená rod. Kopčoková (1931 – 2013)

 

Mária Červená rod. Kopčoková (1931 – 2013)

 

Dobanovce, školský rok 1951-52, Pavel Červený a Mária. r. Kopčoková

 

Dobanovce, školský rok 1951-52, Pavel Červený a Mária. r. Kopčoková

 

Pavel Červený a Mária Červená

 

Pavel Červený a Mária Červená

 

Pavel Červený – prvý riaditeľ Domu kultúry v Petrovci

 

Pavlova sestra Marka, plná ambícií, sa pokúsila dosiahnuť viac na Slovensku, na Lekárskej fakulte v Bratislave, no život jej do cesty postavil prekážky, ktorým napokon podľahla. Zomrela mladá, čo celá rodina ťažko znášala.

Ako mladík sa aj Pavel rozhodol pre školenie na petrovskom gymnáziu, kde vo vojnových rokoch (v školskom roku 1942/43) maturovala aj jeho sestra Marka. On však školenie na gymnáziu ukončil až po vojne, v školskom roku 1948/1949. Túžba po vedomostiach ho ďalej odviedla na vysokú školu do Belehradu. Avšak...v tom povojnovom období, keď krajina súrne a nástojčivo potrebovala učiteľov, rozhodol sa túto profesiu prijať. Urobil to snáď aj z iných dôvodov. Vtedy do jeho života vstúpila Marka Kopčoková, krásna učiteľka. V roku 1951 sa vzali a spolu sa vydali na cestu spoločného učiteľského povolania, pričom pôsobili v rôznych dedinách – Erdevík, Dobanovce, Boľovce, až napokon zakotvili v Petrovci. V petrovskej základnej škole Mária Červená pôsobila najprv ako učiteľka a neskôr vo vyšších ročníkoch vyučovala výtvarné umenie, keďže vedela pekne kresliť a za sebou už mala aj výtvarnícku kariéru. Rodina Červených sa medzičasom rozrástla o dve dcéry, Vlastu a Zlatu, ktoré po svojej matke zdedili talent pre výtvarné umenie a obe sa úspešne zaoberajú maliarstvom.

V Petrovci bol Pavel Červený najprv sudcom za priestupky a potom riaditeľom petrovského Domu kultúry. Ako jeho prvý riaditeľ sa stal tiež svedkom a aktérom výstavby a dokončenia krásnej budovy Domu kultúry, ktorá je aj v súčasnej dobe pýchou Petrovca. Dôležitú úlohu zohral aj pri rozvoji niekedy veľkého Konfekčného podniku Dekor (Dnešná budova KES), kde pôsobil v období jeho rastu. Ako šikovnému riaditeľovi a organizátorovi bola mu potom ponúknutá dobrá práca v poisťovacom ústave v Novom Sade. Práca síce bola dobrá a perspektívna, no v tom čase nebolo vôbec ľahké každodenné cestovanie vlakom. Najprv sa bolo treba dostať na železničnú stanicu Petrovec – Hložany. A to je rovnako dlhá rozprávka, aká dlhá bola aj cesta na stanicu. Stručne iba toto: pred Shrenkovým skladom v strede Petrovca, kde je v súčasnosti parkovisko za budovou Obce Báčsky Petrovec, bola autobusová zastávka. Báči Budík, šofér autobusu, vozil síce na stanicu podľa určitého jazdného poriadku, ale neraz sa v tom poriadku vyskytli rôzne "neporiadky" a autobus meškal alebo sa vôbec nedostavil na štartovú pozíciu. A keď sa už na stanicu dorazilo, najčastejšie sa aj tam čakávalo na meškajúci vlak. A tak to bývalo denne.

Pavlov priateľ z detstva, Peter Hansman, ktorý bol v tom čase predsedom obce, mu chcel pomôcť a sľuboval mu prácu v Petrovci. To sa však akosi nedarilo, takže sa Pavel rozhodol na ďalší krok – odchod do USA, kde s rodinou strávil časť svojho života.

Život Pavla Červeného sa tak odohrával medzi petrovskými sedliackymi poliami, učiteľskými triedami, rozostavaným kultúrnym domom, cestovaním, zámorím... a návratom do rodiska. Zomrel 18. apríla roku 1987 v Petrovci, kde je aj pochovaný.

 

Katarína Pucovská
Foto z archívu Vlasty Triaškovej

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články