Pressburger Zeitung bol nemecký politický týždenník tlačený v Bratislave, ktorý vychádzal od roku 1764 do roku 1929, a tieto noviny boli nazývané aj ako Prešporské noviny. Vydavateľ novín Ján Michal Landerer v prvom čísle zo 14. júla 1764 sľuboval, že Preßburger Zeitung budú „týždenne prinášať správy o zvláštnych udalostiach z celej Európy, ale obzvlášť z Uhorska". Tak Pressburger zeitung z roku 1836 priniesol aj zvláštny, zaujímavý článok z našich končín s titulkom: Historická návšteva v Karlovciach: Srbská kňažná Ľubica sa stretla s metropolitom Stratimirovićom – ten na druhý deň zomrel. V texte okrem iného uvádzajú:
„ V tichu jesenných dní navštívila slávne srbské duchovné centrum významná osobnosť – srbská kňažná Ľubica, manželka kniežaťa Miloša Obrenovića, zakladateľa novodobého Srbska. Spolu so sprievodom dvadsiatich osôb, okrem služobníctva, pricestovala zo Zemunu, kde prečkala karanténu, tzv. kontumácu.
Počas cesty strávila niekoľko dní u svojej najstaršej dcéry, vydatej za veľkoobchodníka pána von Baitscha, a odtiaľ sa presunula do Karloviec. Nešlo však len o rodinné stretnutie – cieľom jej cesty bolo navštíviť Jeho Excelenciu, srbského pravoslávneho arcibiskupa a metropolitu Stefana Stratimirovića, jednu z najvýznamnejších postáv v duchovnom a politickom živote Srbska.
Kňažná chcela vzdať úctu tomuto ctihodnému duchovnému, ktorý bol v tom čase vo veku 79 rokov a tešil sa veľkej úcte nielen v Uhorsku, ale aj v Srbsku. Na recepcii, ktorá sa konala v hlavnej budove, zaznela v jej prítomnosti aj populárna srbská pieseň Mnogaja Ljeta, ktorú predniesli cirkevní speváci. Hostina bola bohatá a plná emócií. Spevy, modlitby a srdečné privítanie sprevádzali návštevu až do večera.
Tragédiou však je, že už nasledujúcu noc – z 6. na 7. októbra 1836 – metropolita Stefan Stratimirović náhle zomrel, pravdepodobne na následky mozgovej mŕtvice. Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, ako prijal kňažnú Ľubicu.
Stefan Stratimirović sa narodil v dedine Kulpín (dnes v Srbsku, v blízkosti Báčskeho Petrovca), ktorá bola v tom čase obývaná Srbmi a Slovákmi. Bol potomkom šľachtickej rodiny Stratimirovićovcov, ktorá vlastnila tamojšie majetky. Narodil sa počas vianočných sviatkov v roku 1757. Ako metropolita zasvätil svoj život nielen duchovnej službe, ale i osvete a národnému povedomiu Srbov v monarchii. Viedol pravoslávnu cirkev počas búrlivých čias a bol známym obhajcom národných práv.
Kňažná Ľubica cestovala ďalej do Banátu, aby navštívila aj svoju mladšiu dcéru, vydatú za pána Nikolića z majetku Macedonia.
Tento krátky, no historicky významný okamih v Karlovciach nám dnes pripomína dôležitosť vzťahov medzi duchovnou elitou a politickými predstaviteľmi Srbska v 19. storočí – a zároveň smutný fakt, že aj najslávnejšie chvíle môžu byť predzvesťou konca."
Karlovce, 4. októbra. Včera dorazila, ako sa očakávalo podľa správ zo Zemunu, srbská kňažná Ľubica, manželka Jeho Jasnosti, kniežaťa Miloša zo Srbska, s početným sprievodom 20 osôb (okrem služobníctva) zo Zemunu, kde prečkala karanténu (tzv. „Kontumácu") a niekoľko dní pobudla u svojej najstaršej dcéry, ktorá je vydatá za veľkoobchodníka pána von Baitsch. Prišla sem na poludnie. Následne sa vybrala za svojou mladšou dcérou, ktorá je vydatá za zemepána z Macedónie v Banáte, pána von Nikolić. Zvolila však dlhšiu cestu cez Karlovci, aby vzdala úctu Jeho Excelencii, pánovi arcibiskupovi a metropolitovi Stefanovi Stratimirovićovi z Kulpína, ktorého meno je uctievané v celom Srbsku...
Časť 2:
...Podľa neskoršej správy zo 7. t. m. (tohto mesiaca), Jeho Excelencia, arcibiskup a metropolita Stefan Stratimirović, ešte v tú noc, keď prijal a hostil manželku kniežaťa Miloša, teda v noci z 6. na 7. tohto mesiaca, náhle a nečakane zomrel na mozgovú mŕtvicu. Pochádzal z Kulpína, dediny v Báčskej stolici, obývanej Srbmi a Slovákmi, ktorej zemepánmi bola šľachtická rodina Stratimirovićovcov. Narodil sa počas vianočných sviatkov roku 1757, takže sa dožil veku 79 rokov.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)