FK Kulpín

Kysáč si pripomenul sté výročie narodenia Andreja Ferka

V nedeľu 16. novembra 2025 si Kysáč dôstojne pripomenul sté výročie narodenia svojho významného rodáka – lekára, básnika, partizána a kultúrneho pracovníka Andrejа Ferka. Spomienkové podujatie sa začalo odhalením pamätnej tabule na dome, v ktorom sa Ferko narodil, a pokračovalo bohatým kultúrno-umeleckým programom venovaným jeho životu, dielu a odkazu.

 

Kysáč si pripomenul sté výročie narodenia Andreja Ferka

 

Dcéry Andreja Ferka: Jasna Potranová a Jarmila Hodoličová

 

Dcéry Andreja Ferka: Jasna Potranová a Jarmila Hodoličová

 

Ferkov dom, dnes Atlas bar

 

Ferkov dom, dnes Atlas bar

 

Najbližšia rodina Andreja Ferka

 

Najbližšia rodina Andreja Ferka

 

Ondrej Maglovský, Jozef Pavlov, Michal Francisty a Michal Ivičiak

 

Ondrej Maglovský, Jozef Pavlov, Michal Francisty a Michal Ivičiak

 

Anna Asodiová, Kristián Križan, Daniela Marčoková, Michal Ivičiak a Ondrej Maglovský

 

Anna Asodiová, Kristián Križan, Daniela Marčoková, Michal Ivičiak a Ondrej Maglovský

 

Lenka Hodoličová

 

Lenka Hodoličová

 

Nataša Potranová

 

Nataša Potranová

 

Ladislav Čáni

 

Ladislav Čáni

 

Spoločná fotografia účastníkov programu a dcér Andreja Ferka

 

Spoločná fotografia účastníkov programu a dcér Andreja Ferka

 

Jarmila Hodoličová

 

Jarmila Hodoličová

 

Jarmila Hodoličová s kolegyňami z novosadskej filozofickej fakulty

 

Jarmila Hodoličová s kolegyňami z novosadskej filozofickej fakulty

 

Honorárny konzul Slovenskej republiky v Srbsku Andrej Hodolič, vnuk Andreja Ferka a Vlasta Werleová, Mária Gašková a Mária Boldocká

 

Honorárny konzul Slovenskej republiky v Srbsku Andrej Hodolič, vnuk Andreja Ferka a Vlasta Werleová, Mária Gašková a Mária Boldocká

 

Na Gombárovej ulici č. 113 – v dome známeho ako Ferkov dom, dnes Atlas bar – privítal účastníkov podujatia Michal Francisty. Pripomenul, že práve na tomto mieste sa 100 rokov dozadu narodil Andrej Ferko, ktorý tu prežil svoje detstvo a mladosť. „Hoci si rodinné a pracovné zázemie budoval v Báčskom Petrovci, zanechal tu kus seba a v myšlienkach sa do konca života vracal do Kysáča," uviedol.

Francisty predstavil Ferkovu tvorbu, spoločenské pôsobenie i ocenenia, ktoré počas života získal: Cenu vydavateľstva Obzor za knihu Okovaná krv (1963), Októbrovú cenu Báčskopetrovskej obce (1985) a Cenu Spolku vojvodinských slovakistov (1995). Bol členom Spolku spisovateľov Vojvodiny, čestným členom Matice slovenskej v Srbsku a v rokoch 1969 – 1973 tiež poslancom sociálno-zdravotnej rady Zhromaždenia Srbska.

„Kysáčania sú hrdí na svojho spoluobčana Andreja Ferku a chcú to dať najavo prostredníctvom pamätnej tabule," zdôraznil Francisty. Podujatie vzniklo z iniciatívy Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka, tabuľa bola umiestnená so súhlasom terajších majiteľov domu – rodiny Privizerovej – a jej zhotovenie iniciovali Ferkove dcéry, Jarmila Hodoličová a Jasna Potranová.

Nasledovala báseň Sedliak v prednese Michala Ivičiaka a pieseň Sedliak som ja v podaní Jozefa Pavlova. Poďakovaním prítomným Francisty otvoril druhú časť večera v interiéri domu.

Druhá časť večierka sa niesla v znamení literárnych ukážok, spomienok, hudby a osobných príbehov. Hudobníkom Ondrejom Maglovským zaznela úvodná harmoniková skladba Keď sa Slovák preč do sveta uberal.

Moderátorka a autorka scenára Daniela Marčoková privítala hostí a pripomenula, že spomienkové podujatie vzniklo v spolupráci Domu umenia PUNKTUM, Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Priblížila, ako sa Ferko vo svojej tvorbe zamýšľal nad vysťahovaleckými osudmi dolnozemských Slovákov, čo podčiarkla i ukážka v prednese Anny Asodiovej.

V priebehu večera zazneli viaceré Ferkove básne: Ranený v prednese Michala Ivičiaka, úryvok z prózy Kysáčanky v podaní Kristiána Križana a báseň Nedeľná rapsódia, ktorú opäť predniesol Michal Ivičiak.

Zmiešaná spevácka skupina pod vedením Ondreja Maglovského zaspievala pieseň Na Šimandre, ktorú si – podľa rodinných spomienok – Ferko rád nôtil pri nedeľnom holení.

Veľmi osobný rozmer večierku vniesla pravnučka Lenka Hodoličová. Prečítala úryvok zo svojej práce Môj prastarý otec Andrej Ferko, ktorá bola ocenená v literárnej súťaži Dolnozemské zlaté pero. S dojímavou mladistvou úprimnosťou spomínala na prastarého otca, jeho dobrotu, odvahu i životné príbehy – od školskej nezbedy, cez dramatický pád do zamrznutej jamy, až po vojnové útrapy v žalároch Pešti a Segedína. „Nebol iba môj prastarý otec, bol i môj kamarát," napísala.

Hudobný talent rodiny pripomenula flautistka Nataša Potranová, ďalšia Ferkova pravnučka.

Nasledovalo predstavenie bibliografického vydania Dolnozemský akvarel, ktoré uviedol Ladislav Čáni z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prezradil, že pre vydanie nemal pochybnosti – báseň patrí k najvýraznejším dielam Andreja Ferka. Pripomenul tiež akvarel Michala Kiráľa na obálke, čím si kultúrna verejnosť zároveň pripomína jeho nedožité sedemdesiatiny. Čáni svoj prejav ukončil pôsobivým prednesom celej básne Dolnozemský akvarel.

Záver programu patril myšlienke zo spomienky Andreja Ferka na Zuzku Medveďovú: „Ak boj už posledný o život nezdolám, nesaďte mi k hrobu tichú, smutnú vŕbu, ale mi posaďte môj biely orgován."

Zmiešaná spevácka skupina predniesla pieseň Orgovány, po ktorej nasledovali ďalšie spomienky a príhovory. Onkológ dr. Miroslav Miháľ vyzdvihol Ferkovu lekársku profesiu i jeho zásluhy pri rozvoji zdravotníctva v Petrovci. Hložančan Juraj Červenák, predseda Matice slovenskej v Srbsku, pripomenul tiež jeho rodinné zázemie a dodal, že za úspechmi mužov často stojí silná žena – s úsmevom podotkol, že Ferkova manželka Mária Stupavská bola z Hložian.

Veľmi citlivo a úprimne sa na záver prihovorila aj Ferkova dcéra, Dr. Jarmila Hodoličová. Poďakovala Kysáčanom i organizátorom za to, že jeho pamiatku uchovali tak krásnym a dôstojným spôsobom, a zdôraznila otcov hlboký a nepretržitý vzťah k slovenským koreňom a rodisku.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články