FK Kulpín

Prezidenti Pellegrini a Vučić v Báčskom Petrovci: oficiálne posolstvá, aj kritické hlasy

Včerajšia návšteva prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho a prezidenta Srbskej republiky Aleksandra Vučića v Báčskom Petrovci mala výrazný symbolický význam pre slovenskú národnostnú menšinu vo Vojvodine. Išlo o jedno z mála stretnutí najvyšších ústavných činiteľov oboch štátov priamo v prostredí, kde Slováci v Srbsku po stáročia žijú, pracujú a udržiavajú si svoju identitu. Na stretnutí sa zúčastnila aj Maja Gojković, predsedníčka Pokrajinskej vlády Vojvodiny, Andrej Hodolič, honorárny konzul Slovenskej republiky v Báčskom Petrovci, a rokovanie moderoval Michal Pavúk, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, ktorý sa usiloval o reprezentatívne zastúpenie rôznych oblastí spoločenského, kultúrneho a mediálneho života vojvodinských Slovákov.

 

Foto: Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku

 

Foto: Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku

 

Foto: Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku

 

Foto: Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku

 

Foto: Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku

 

Rokovanie prezidentov so zástupcami slovenskej národnostnej menšiny sa nieslo v duchu oficiálnych vyhlásení o dobrých bilaterálnych vzťahoch medzi Slovenskom a Srbskom, o podpore menšinových práv, ako aj o ďalšom rozvoji infraštruktúry, kultúry a vzdelávania v prostrediach, kde žijú Slováci.

Prezident Peter Pellegrini vo svojom vystúpení ocenil úlohu Slovákov v Srbsku ako prirodzeného mosta medzi oboma krajinami a vyzdvihol ich prínos k zachovaniu jazyka, kultúrnych tradícií a historickej pamäti. Prezident Aleksandar Vučić opätovne deklaroval podporu Srbska národnostným menšinám a pripomenul konkrétne projekty, medzi nimi aj zámer vybudovania Slovenského domu v Novom Sade, prípadne v inom meste, ktoré si zvolí samotná komunita.

Medzi predstaviteľmi slovenskej komunity, kultúrneho a verejného života bola na stretnutí prítomná aj autorka týchto riadkov, o ktorej prezident Vučić na následnej tlačovej konferencii poznamenal, že si ona – rovnako ako Juraj Červenák – o ňom myslí „všetko najhoršie". Autorka na samotnom stretnutí však poukázala výlučne na to, že predstavitelia slovenského štátu počas návštev Srbska často ďakujú srbským predstaviteľom za starostlivosť o Slovákov žijúcich v Srbsku, čo časť komunity vníma tak, akoby bola pre štát, v ktorom žije, záťažou.

Zároveň pripomenula historickú skutočnosť, že Slováci po svojom príchode do močaristej a nehostinnej Vojvodiny vynaložili obrovské úsilie pri jej zveľaďovaní – v podmienkach, v ktorých mnohí mladí ľudia zomierali na choroby a vyčerpanie. Napriek tomu dokázali močaristú pôdu zúrodniť, a preto nemožno dovoliť, aby sa na tieto obete zabúdalo. Keď bola oblasť po dvoch storočiach hospodársky konsolidovaná – aj zásluhou Slovákov – Vojvodina bola ako „bohatá nevesta s venom" pričlenená k Srbsku. Autorka sa dotkla aj stáročných dobrých vzťahov medzi Slovákmi a Srbmi, ktoré ilustrovala príkladom volieb do Uhorského snemu, keď boli za kulpínsky volebný obvod vďaka spoločnej podpore Slovákov a Srbov zvolení Viliam Paulíny-Tóth a Milan Hodža.

Popri oficiálnom programe však návštevu sprevádzali aj kritické hlasy a opozičné postoje, ktoré zaznievali najmä mimo rokovacej sály. Časť verejnosti a niektorí opoziční predstavitelia poukazovali na to, že symbolické gestá a verejné vyhlásenia nie vždy zodpovedajú každodennej realite slovenskej menšiny v Srbsku – či už ide o otázky bezpečnosti, financovania kultúry, postavenia menšinových médií alebo politické tlaky v širšom spoločenskom kontexte.

Pozornosť vyvolali aj informácie o zvýšených bezpečnostných opatreniach počas návštevy a o obmedzenom priestore pre verejné vyjadrenie nespokojných hlasov, čo opozícia interpretovala ako snahu udržať obraz harmonických vzťahov bez otvorenej diskusie o citlivých témach: na jednej strane to bola oficiálna politická rovina zdôrazňujúca priateľstvo, stabilitu a spoluprácu, a na druhej strane rezonovala odlišná realita komunity, v ktorej zaznievajú otázky, pochybnosti a očakávania ďalších konkrétnych krokov. Tie sa však netýkajú samotných srbsko-slovenských vzťahov, ktoré sú aj dnes priateľské, ale predovšetkým širšej politickej nestability.

Pre slovenskú komunitu vo Vojvodine je preto mimoriadne dôležité, aby podobné návštevy neostali iba symbolickými udalosťami, ale aby sa pretavili do dlhodobej a systematickej podpory, ktorá sa dotkne každodenného života jej príslušníkov.

Po rokovaní v Petrovci sa prezident Pellegrini zúčastnil na tradičnej predvianočnej krajanskej recepcii, ktorá sa tentoraz konala v Hložanoch. Po príhovore veľvyslanca Michala Pavúka prezident SR vyjadril hlboké uznanie krajanom za lásku a vytrvalosť, s akou si po stáročia zachovávajú rodný jazyk, kultúrne dedičstvo a pevný vzťah k Slovensku.

Prezident Pellegrini navštívil v Báčskom Petrovci aj honorárny konzulát Slovenskej republiky, ktorý vedie Andrej Hodolič.
„Slovenská národnostná menšina vo Vojvodine nielen významne prispieva k rozvoju srbskej spoločnosti, ale je aj živým a nenahraditeľným mostom, ktorý dáva našim dvojstranným vzťahom jedinečný a pozitívny rozmer," uviedlo na sociálnych sieťach Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články