Dnes si pripomíname Svetový deň životného prostredia, ktorý každoročne upozorňuje na význam ochrany prírody a zachovania biodiverzity. Každý organizmus má v prírodnom reťazci svoju nezastupiteľnú úlohu – od najmenšieho hmyzu až po väčšie živočíchy. Platí to aj o ježkoch, ktoré sa v tomto roku častejšie objavujú počas našich večerných prechádzok Kulpínom. Mnohí si preto kladú otázku: premnožili sa nám ježkovia?
Odpoveď biológov je jednoznačná – nie. Premnoženie ježov v prírode prakticky nehrozí a nepredstavuje reálny ekologický problém. Jeho početnosť prirodzene regulujú dostupnosť potravy, choroby či prirodzení predátori. Ak sa nám zdá, že ich vídame viac ako zvyčajne, ide skôr o miestnu koncentráciu spôsobenú priaznivými podmienkami.
Ježe sa zdržiavajú tam, kde nachádzajú dostatok potravy a vhodné úkryty. Práve záhrady, parky a okraje dedín im poskytujú ideálne podmienky. Ich jedálny lístok tvorí najmä hmyz, slimáky, dážďovky, húsenice či rôzne larvy. Neopovrhnú však ani žabami, jaštericami, menšími hadmi, myšami či zdochlinami.
Práve preto sú pre záhradkárov veľmi užitočné. Pomáhajú regulovať množstvo škodcov a prispievajú k prirodzenej rovnováhe v záhrade. Roztomilý návštevník záhrady je v skutočnosti šikovný predátor vybavený silnými čeľusťami a ostrými zubami. Nemusíme sa ho však báť. Jež aktívne neútočí a človeka pohryzie len vo výnimočných prípadoch. Ak sa však cíti ohrozený, dokáže sa účinne brániť.
Charakteristickým znakom ježka sú pichliače. Aj ony mu pomáhajú pred nepriateľom.
Je aj výborný bežec. Na krátku vzdialenosť dokáže prebehnúť až dva metre za sekundu.
Ježkovia sa pri hľadaní potravy nespoliehajú na zrak, ktorý majú pomerne slabý. Oveľa dôležitejší je pre nich výnimočne citlivý sluch a čuch.
Jež je nočný živočích. Najaktívnejší býva za súmraku, počas noci a v skorých ranných hodinách.
Ak teda počas večernej prechádzky stretneme ježka, je to úplne prirodzené.
Ale ak objavíme hniezdo s mláďatami, nemali by sme sa ho dotýkať. Ježice svoje potomstvo rozpoznávajú podľa pachu a narušenie hniezda môže mať tragické následky.
Meniace sa klimatické podmienky, horúčavy a intenzívne využívanie krajiny prinášajú ježkom mnohé riziká. Pomôcť im môžeme tak, že im v našich záhradách pripravíme plytkú misku s čistou vodou.
Ak teda počas letného večera začujete v tráve šuchot alebo uvidíte malé pichľavé klbko kráčajúce popri chodníku, môžete sa potešiť. Je to dôkaz, že divoká príroda stále chce mať svoje miesto aj v blízkosti človeka.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)