Krajanský dvor bude aj počas 11. ročníka jedným z miest, kde sa návštevníci Folklórnych slávností pod Poľanou budú môcť vybrať na malú cestu za Slovákmi žijúcimi za hranicami. Od piatka do nedele 10. – 12. júla 2026 prinesú krajanské spolky a organizácie zo Srbska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska a Poľska do Detvy nielen tradičné jedlá, ale aj hudbu, remeslá, výstavy a rozprávanie o živote slovenských komunít v zahraničí. Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková pozíva na toto podujatie a na 51. Krajanskú nedeľu:
„Vážení krajania, tento rok vstupujeme do novej dekády s 51. Krajanskou nedeľou a 11. Krajanským dvorom, ktoré sú pevnou a nenahraditeľnou súčasťou Folklórnych slávností pod Poľanou.
Ústredný motív tohtoročnej Krajanskej nedele vystihuje slovo, ktoré pre každého z nás znamená bezpečie, korene a lásku: RODINA. Nie je to len téma scénického programu, ale podstata nášho krajanského života. Práve rodina je tým prvým a najdôležitejším miestom, kde sa z generácie na generáciu odovzdáva naša ľubozvučná slovenčina a piesne, ktoré nás učili naše mamy či staré mamy.
V detvianskom amfiteátri tento rok privítame umelecké telesá z Českej republiky, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska a zo Srbska. Ich vystúpenia sú živým dôkazom toho, že slovenská kultúra nie je ohraničená čiarami na mape. Žije v srdciach tých, ktorí do Detvy prinášajú kúsok svojho domova.
Ak je Krajanská nedeľa dušou našich stretnutí, Krajanský dvor je ich pohostinným srdcom. Či už vás zláka vôňa nadlackého paprikášu, aradáčske lepníčky, chýrna čabianska klobása, pirohy z Krempách, alebo iné pochúťky, vedzte, že za každým sústom je kus poctivej práce a lásky k tradícii. V Humne zasa ožijú staré remeslá, ktoré nám pripomenú zručnosť našich predkov.
Želám všetkým účinkujúcim istý krok a zvučný hlas a vám, milí návštevníci, nezabudnuteľné umelecké a gastronomické zážitky.
Vitajte doma, vitajte v Detve!"
Napísala Dagmar Repčeková, ktorá tiež pripomína, že týždeň pred ďalším ročníkom si pripomenieme, aká je Krajanská nedeľa už viac než 50 rokov - živá, plná energie, myšlienok a radosti z hudby, spevu a tanca. V nedeľu 5.7. si zapnite poobede Dvojku (a predtým si o 10:00 na YouTube pozrite živý prenos z pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí.
Živý prenos bude vysielaný na platfotme YouTube: 5. júl – pamätný Deň Slovákov žijúcich v zahraničí
Program Krajanského dvora TU: https://www.uszz.sk/11-krajansky-dvor-v-detve-tradicie-a-pribehy-slovakov-zo-zahranicia/
Prezentácia v humne krajanského dvora – staré práce a remeslá zahraničných Slovákov
Tento rok sa v Humne Krajanského dvora predstavia nositelia tradícií Slovákov žijúcich v zahraničí. Uvidíte, ako sa v prostredí Dolnej zeme kedysi mrvila kukurica na "drevenej koze" alebo ručnej "mrvačke", ďalej ukážku strojového vyšívania, tzv. "štikuvania", budú sa pliesť košíky z "káky", ručne vyrábať metly a šikovné ženičky uvaria starodávny domáci "sapún".
Vrcholom krajanského programu na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou bude aj tento rok Krajanská nedeľa. Jej hlavnou témou je rodina – miesto, kde sa prirodzene odovzdáva jazyk, tradície aj vzťah ku koreňom.
Na detvianskom amfiteátri sa predstavia folklórne súbory a hostia z viacerých krajín Európy. Z Česka príde FS Limbora z Prahy, z Francúzska FS Nádeje z Paríža, Chorvátsko zastúpi SKUS Bratov Banasovcov z Josipovca Punitovského. Z Maďarska vystúpi FS Dúha z Malého Kereša, z Poľska FS Hajduky z Vyšných Lápš a FS Nedecké zázraky z Nedece. Rumunsko bude reprezentovať FS Salašan z Nadlaku a zo Srbska príde KOS Jednota z Hložian.
Súčasťou programu budú aj rodiny a jednotlivci zo slovenskej diaspóry: Častvanovci zo Sarvaša, Miksadovci z Iloku, Miňovci z Prahy, Compagnonovci z Paríža, Slávikovci z Kysáča, Wojtasovci z Jurgowa, Jozef Zifčák z Nadlaku a Ružena Červenská zo Starej Pazovy.
Zdroj: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)