Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Senici na Slovensku aj v tomto roku pokračoval vo svojich tradičných výletoch za evanjelickou históriou. Tentokrát sme smerovali na Liptov, aby sme vo Svätom Kríži navštívili posledný z našich drevených artikulárnych kostolov. Keďže naša návšteva bola vopred ohlásená, v kostole už čakali domáce cirkevníčky, ktoré nás veľmi srdečne privítali. Prišiel i domáci brat farár Miloslav Gdovin, ktorý o „svojom" kostole vedel skutočne pútavo rozprávať. Za to mu patrí od nás veľká vďaka. Druhou našou zastávkou bol Liptovský Hrádok. Na tomto mieste bola ešte pred niekoľkými rokmi len zrúcanina, ktorá naozaj žiadneho návštevníka neprilákala. Tieto časy sú už preč, dnes má Liptovský Hrádok novú majiteľku, ktorá tu urobila a ešte sa stále robí to, čo sa už zdalo nemožné. Veľa práce, námahy, ale výsledok je ohromujúci. Kaštieľ i hrad sa zmenil na pekné výstavné miesto.
Po areáli nás previedol sympatický sprievodca, ktorí podrobne o všetkom porozprával. V jednej časti zámku sa poskytuje aj ubytovanie a všetky ubytovacie miestnosti sú zariadené dobovým nábytkom. Aby návštevníci neboli ukrátení o tieto priestory, pred koncom prehliadky sme si ich mohli pozrieť v krátkom filme, ktorý je návštevníkom premietaný vo veľkej sále. Náš zájazd sme ukončili v Liptovskom Mikuláši. Spoločne sme navštívili židovskú synagógu. Už nie je v najlepšom stave, ale aj tak bolo zaujímavé pozrieť si túto pamiatku. V súčasnosti slúži na príležitostné koncerty a iné spoločenské akcie.
Liptovský Mikuláš je pekné mesto, ktoré má bohatú históriu, žili tu známe osobnosti. Sú tu pamätné miesta, umelecké diela, sakrálne pamiatky, múzeá, galérie. Počas popoludnia niektorí stihli navštíviť múzeum Janka Kráľa alebo Jánošíkovu mučiareň, iní sa zase poprechádzali po príjemnom centre mesta. Cestou domov sme kúsok od mesta urobili krátku zastávku, aby sme si pozreli Dom hore nohami. Ťažko ho popísať, ale bol to zaujímavý, nevšedný pohľad. Potom už naozaj nasledovala spiatočná cesta domov, počas ktorej sme si aj zaspievali piesne z nášho spevníka, alebo možno aj bez neho, pretože sme vyberali väčšinou také piesne, ktoré sú všeobecne známe. Bola to príjemná bodka za naším tohotoročným výletom.
Oľga Zlochová
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)