V roku 2025 Kulpínčania oslavujú viaceré jubileá. Najstarší písaný dokument o Kulpíne datuje z 28. februára roku 1345. Odvtedy ubehlo 680 rokov a terajší Kulpín sa na tejto lokalite začal budovať pred 280 rokmi. Pripomíname si aj 150 rokov začiatku stavby slovenského evanjelického kostola. Sú tu aj jubileá významných osobností: 225 rokov od narodenia a 150 rokov úmrtia Daniela Koléniho (4. novembra 1800, Myjava – 17. októbra 1875, Kulpín), 190 rokov narodenia a 110 rokov úmrtia Emila Koléniho (18. februára 1835, Kulpín – 16. júl 1915, Hajdušica), 170 rokov narodenia Alberta Martiša (20. apríla 1855, Kulpín – 19. septembra, 1918 Padina) a 135 rokov úmrtia Félixa Kutlíka (28. marca 1843, Veľký sv. Mikuláš – 30. júna 1890, Kulpín). Patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi Georgije Branković (13 / 25. marca 1830, Kulpín – 17 / 30. júla 1907, Sr. Karlovce) sa narodil pred 195 rokmi a majiteľ kulpínskeho kaštieľa Đorđe Dunđerski zomrel roku 1950, teda pred 75 rokmi. V znamení týchto jubileí sa budú niesť tohtoročné kulpínske oslavy: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes, ktorých ústredná časť bude prebiehať 25. júla – 27. júla 2025.
Obyvatelia toho prvého Kulpína, z prvej polovice 14-ho storočia, žili v zemľankách. Lokalita mesta sa viackrát menila: „Klisa" , „Viničky", „Peskara", keďže bol viac ráz spustošený Turkami a raz aj zo strany tatárskych hord.
Nové dejiny Kulpína sa začínajú písať 10. júla 1745, keď pustatinu Kulpín rakúska cisárovná Mária Terézia pridelila rodine Stratimirović. Práve v tom roku 1745 sa prisťahovali aj Slováci do Petrovca, ako prvej slovenskej osady na území dnešného Srbska a možno teda predpokladať, že sa určitý počet rodín usadil aj v Kulpíne, kde bolo treba obrábať veľké panstvo. Náš známy historik, Samuel Čelovský (21. júla 1950, Kulpín – 16. mája 2025, Báčsky Petrovec), ktorého nedožité 75. narodeniny si pripomenieme o 10 dní, v knihe Pamätnica - Споменица 1789-1989 vydanej pri príležitosti dvojstého výročia kulpínskej základnej školy uvádza, že Kulpín spolu s Petrovcom patrí k najstarším slovenským osadám v Báčke a že medzi jeho prvých osadníkov patrili aj Slováci.
„Hoci zatiaľ nemáme k dispozícii archívne pramene o prvých slovenských prisťahovalcoch do Kulpína z roku 1745, resp. z nasledujúcich rokov, predpokladáme, že väčšina z nich pochádza zo stredného Slovenska, najmä z jeho južnej časti, ale aj zo starších slovenských dolnozemských osád Peštianskej stolice, Békešskej stolice a iných stolíc na území dnešného Maďarska, odkiaľ prišli aj obyvatelia Petrovca a iných slovenských osád v Báčke, Banáte a Srieme." Píše Dr. Samuel Čelovský v monografii o kulpínskej škole v ktorej ďalej uvádza, že prví slovenskí osadníci zostali v Kulpíne iba viac ako jedno desaťročie, lebo sa už roku 1758 väčšia časť z nich presťahovala do Selenče a odtiaľ znovu roku 1770 cez Nový Sad do Starej Pazovy.
Kulpínski prisťahovalci pochádzali zo stredného Slovenska, najmä z Nitrianskej stolice, ale aj zo starších slovenských dolnozemských osád Peštianskej stolice, Békešskej stolice a iných stolíc na území dnešného Maďarska.
Po vyhlásení Tolerančného patentu r. 1781 prisťahovali sa ďalší Slováci z Novohradskej, Hontianskej, Zvolenskej, Turčianskej a Nitrianskej stolice. Félix Kutlík uvádza, že sa najviac Slovákov do Kulpína prisťahovalo roku 1783.
O tohtoročných kulpínskych jubileách aj TU:
https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12538-280-rokov-sucasneho-kulpina
https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/12665-27-jun-1875-zakladny-kamen-kulpinskeho-chramu
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)