Klub Kulpínčanov

Spomienka na horúce letá a zmrzlinára

Horúčavy letných prázdnin si z detstva pamätáme nie len podľa slnka, ktoré nás ťahalo von, ale aj podľa jedinečného zvuku – jemného cinkania zvončeka, ktoré sa pomaly blížilo ulicou. Pre nás deti to bol signál, že prichádza zmrzlinár.

 

Spomienka na horúce letá a zmrzlinára

 

Spomienka na horúce letá a zmrzlinára

 

Zmrzlina, tá lahodná chladivá pochúťka, má históriu dlhšiu než by si mnohí mysleli. Už v starovekej Číne a Ríme si panovníci pochutnávali na snehu dochutenom ovocnými šťavami. Cisár Nero si ho dokonca nechával prinášať z hôr. Do Európy sa zmrzlinová pochúťka dostala vďaka cestám Marca Pola a prvý skutočný mrazený krém pripravil Blasius Villafranca v Ríme už v roku 1550.

No naše spomienky sa viažu k úplne inej zmrzline – tej z detstva. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia zmrzlinári – alebo „sladoledári", ako sme ich volali – prechádzali ulicami našich miest a dedín na trojkolesových vozíkoch. Nádoba ukrytá v plechovom boxe uchovávala poklad – zmrzlinu, ktorú sme milovali. Jeden dinár, alebo dokonca jedno vajíčko, stačilo na malú hrčku, ktorú nám s úsmevom zmrzlinár načapoval do kornútka, alebo „plásty" – tak sme kornútok volali v minulosti a tak ho v Petrovci u známeho zmrzlinára Isu aj dnes najčastejšie voláme.

Detské oči zažiarili, keď zmrzlinársky naberač nakopol trocha viac. Stáli sme v rade – bosí, opálení, netrpezliví – a čítali z tvárí druhých, či sa aj nám ujde väčší kopček. Bolo to niečo magické. Zmrzlinár bol pre nás malým hrdinom dňa, a ten jednoduchý moment – lízanie sladkej studenej zmrzliny v tieni domov – zostal zapísaný v pamäti naveky.

Dnes, keď sa zmrzlina kupuje vo vitrínach moderných cukrární, sa tá spomienka na zvonček trojkolesového vozíka zdá ako sen. Ale práve v tej jednoduchej radosti, v tej chvíli detského očakávania a sladkého naplnenia, žije kúzlo starých čias.

Na to kúzlo dnes čo len trochu upomína zvonková melódia, ktorá sa v podvečerných hodinách rozlieha Kulpínom. Deti dobre vedia, čo ten zvuk znamená.

Hurá! Ide kombík-zmrzlinár!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články