Klub Kulpínčanov

Chlieb náš každodenný

Chlieb je symbolom jedla, symbolom prežitia. Vôňa chleba je vôňou vôní. Je to pravôňa nášho tuzemského života, vôňa harmónie, pokoja a domova. V dejinách ľudstva chlieb sa postupne stal univerzálnym ochrancom života, používa sa vo všetkých obradných úkonoch. O chlebe a stravovaní našich predkov sa môžeme viac dozvedieť z knihy Rudolfa Bednárika Slováci v Juhoslávii (Slovenská akadémia vied, Bratislava, 1966). V stati Charakteristika stravy čítame: Chlieb býva spravidla načatý a položený s nožom v zadnej izbe na stole. Vždy je prikrytý čistým obrusom. V Petrovci bolo ho vídať položený v slamenom košíku buď na stole, alebo v košíku na nohách pri stole, tiež prikrytý obrusom. Je pýchou domácej gazdinej. V minulosti sa konzumoval len domáci chlieb. Bolo hanbou kupovať chlieb na trhu (pred prvou svetovou vojnou). Gazda chlieb načínal aj krájal všetkým členom rodiny.

 

Chlieb náš každodenný

 

Do pece sa chlieb sádže a vyberá lopatou. Čerstvý vysoký biely chlieb bol pochúťkou. Z cesta sa nechával koberec, t. j. cesto potrebné do kvasu pri pečení chleba. Zriedka sa stalo, že „ostali medzi chleby, posledný zjedli a nový ešte nenapiekli". Keď sa pečie chlieb z nového obilia, gazdiná rukami od cesta pochytá stromy vo dvore, aby dobre rodili. Napísal K. Lilge v publikácii Stará Pazova (Myjava 1932).

Bola doba, keď bol chlieb veľmi drahý. Dopisovateľ novín Slovenskje národňje novini J. Kutlík z Dolnej zeme r. 1847 píše: „Najviac robotňíkov je zaujatích pri Ťise, ktorá sa sporaduje, a jeden obratní robotňík 25 groší i toliar si za deň virobí – ale čože? — Keď si mnohorázi ňemá kďe chleba kúpiť a úžernje maďarskje prjekupkiňe a pekariňe za jeden hodní chljeb, ktorí za tímito robotníkmi donášajú, i 3 zlatje smejú pitať."

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články