Klub Kulpínčanov

Rokovania o Slovenskom dome, ktoré presahujú samotnú budovu

Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková v minulom týždni navštívila Srbsko. Išlo o sériu pracovných rokovaní, ktoré naznačili, že otázka postavenia slovenskej komunity vo Vojvodine sa opäť dostáva medzi priority slovensko-srbských vzťahov. O podpore krajanov neraz sa hovorí najmä v deklaratívnej rovine, tentoraz akoby zazneli aj konkrétnejšie témy – od ochrany menšinových práv až po projekt Slovenského domu vo Vojvodine. Spolu s veľvyslancom Slovenskej republiky v Belehrade Michalom Pavúkom absolvovala predsedníčka ÚSŽZ rokovania s ministrom pre národnostné menšiny Demom Berišom, predsedníčkou Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Majou Gojkovićovou, predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Dušankou Petrákovou a honorárnym konzulom Slovenskej republiky v Báčskom Petrovci Andrejom Hodoličom. Samotný rozsah týchto stretnutí ukazuje, že otázka slovenskej komunity bola otvorená na viacerých úrovniach – od štátnej politiky až po konkrétne kultúrne a regionálne projekty.

 

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Zvláštnu pozornosť vzbudili rokovania v Novom Sade s predsedníčkou Pokrajinskej vlády. Práve tam zaznela téma výstavby Slovenského domu, ktorá sa postupne mení z dlhoročnej vízie na reálny projekt. Podľa informácií zverejnených Pokrajinskou vládou Dagmar Repčeková zdôraznila nevyhnutnosť výstavby Slovenského domu v Novom Sade a potrebu určiť lokalitu, obsah i dynamiku realizácie projektu. Pritom pripomenula, že financovanie výstavby avizoval prezident Srbska Aleksandar Vučić počas stretnutia so slovenským prezidentom Petrom Pellegrinim v Báčskom Petrovci. Predsedníčka vlády AP Vojvodiny Maja Gojkovićová sa tejto schôdze dvoch prezidentov v Báčskom Petrovci tiež zúčastnila a prezidentom Srbska bola poverená koordináciou týchto prác.

Dôležité bolo aj pracovné stretnutie na pôde Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade. Okrem Dagmar Repčekovej a veľvyslanca Michala Pavúka sa rokovaní zúčastnil aj Roman Bužek, generálny riaditeľ sekcie verejnej a kultúrnej diplomacie Ministerstva zahraničných vecí a Európskych záležitostí Slovenskej republiky. Diskusia sa sústredila na ďalší rozvoj projektu Slovenského domu, ale aj na možnosti systematickej podpory slovenského národnostného života v Srbsku.

Myšlienka „dať pod jednu strechu" najdôležitejšie slovenské inštitúcie vo Vojvodine vznikla už dávnejšie a dlhé roky bola predmetom diskusií, sporov aj rôznych predstáv o tom, kde by takéto centrum malo vzniknúť.

Po dlhšom období odmlčania a neistoty sa Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny definitívne priklonila k výstavbe centra v Novom Sade. Nedávno, na svojom 30. zasadnutí, vybrala konkrétny pozemok na Bulvári Európy, kde by mali byť sústredené slovenské národnostné inštitúcie. Práve otázka lokality bola v minulosti jedným z najspornejších bodov celého projektu. Kým jedni zdôrazňovali symbolický význam Báčskeho Petrovca ako centra vojvodinských Slovákov, druhí upozorňovali, že Nový Sad ako administratívne, univerzitné a kultúrne centrum Vojvodiny ponúka väčšie možnosti reprezentácie aj fungovania inštitúcií.

Projekt Slovenského domu má za sebou dlhú a komplikovanú históriu. Už v roku 2013 počas návštevy Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci vtedajší minister zahraničných vecí Slovenska Miroslav Lajčák hovoril o možnosti, aby sa časť dlhu Srbska voči Slovensku využila na podporu tunajších Slovákov. Išlo o dlh ešte z čias bývalej Juhoslávie a Československa, ktorý v tom období dosahoval takmer dvadsať miliónov dolárov.

Neskôr sa v rámci takzvanej deblokácie srbského dlhu voči Slovensku rozhodlo, že približne šesť miliónov eur bude smerovať práve na podporu Slovákov v Srbsku, pričom významná časť mala byť použitá na výstavbu Slovenského domu. V roku 2019 počas návštevy Báčskeho Petrovca túto podporu verejne pripomenul aj vtedajší predseda vlády SR Peter Pellegrini.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí následne deklaroval pripravenosť financovať projekt sumou 2,8 milióna eur v troch etapách. Projekt sa však dostal do slepej uličky. Problémom sa stala plánovaná kúpa konkrétnej budovy, pri ktorej vznikli pochybnosti o výške požadovanej ceny aj o transparentnosti celého procesu. O tom viac TU: https://www.kulpin.net/literarne-okienko/22-aktuality/aktuality/11484-bilancujeme-rok-s-predsedom-uszz

K podpisu zmluvy napokon nedošlo a projekt sa prakticky zastavil.

Práve preto majú tieto najnovšie rokovania väčší význam, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Slovenský dom môže byť symbolom novej etapy – ale iba vtedy, ak sa nestane ďalším nekonečným projektom sprevádzaným spormi a odkladmi.

Zachovanie identity iste závisí aj od silných inštitúcií, kvalitného školstva, moderných médií a priestoru, v ktorom sa bude môcť stretávať nová generácia Slovákov v Srbsku.

Aj preto môže mať Slovenské centrum význam ďaleko presahujúci samotnú budovu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články