Najstaršie cirkevné účty o živote Petrovčanov

Podrobnosti

Uverejnené 20. 08. 2026

Zdanlivo nezáživné cirkevné záznamy učiteľa Michalidesa o výdavkoch z rokov 1755 – 1766 nám po viac ako dvoch a pol storočiach umožňujú nahliadnuť do každodenného života prvých generácií slovenských osadníkov v Petrovci. Sprístupnil ich Ondrej Čáni v publikácii Rozpomienka na našich predkov 1745 – 1995 (Petrovec: Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec, 1991).

Účtovná kniha sa začína 7. októbra 1755 nadpisom Trowa Cyrkewná ab Anno 1755 Die 7a Xbris. Pisateľ potom rok za rokom zaznamenával, na čo cirkevné spoločenstvo vydávalo peniaze. Cirkev a škola tvorili v tom čase úzko prepojený celok a práve školská budova sa v účtoch objavuje mimoriadne často.

Kupovalo sa vápno na jej bielenie, sklo do okien, dosky, klince, plech na dvere či trstina na strechu. Roku 1761 dostal Tomáš Berza zaplatené za „čatlovanja" školy, teda za zahládzanie omietky. Opravovali sa aj hospodárske objekty. Gedeľovskému zaplatili za múr a strechu konice – maštale – a opakovane sa objavujú práce na kochu či sýpke.

Stavebný materiál zároveň prezrádza, ako vtedajší Petrovec vyzeral. Strechy hospodárskych i školských budov boli pokryté trstinou. Roku 1763 kúpili až 52 snopov trstiny na školský „vrkoč" – hrebeň trstinovej strechy, ktorý sa osobitne upravoval a spevňoval. O rok neskôr sa opäť kupovalo 40 snopov trstiny na vrkoč a roku 1766 ďalších 25 snopov na strechu školskej komory.

Účty zachovali aj slová, ktorým dnes už sotva rozumieme. Roku 1761 napríklad zaplatili Sentmartonskému „za sochu na studňu" (rázsochu, rácoške) – vidlicovitú drevenú podperu, nosný stĺp vahadlového mechanizmu.

Studne boli dôležitou súčasťou spoločného hospodárstva. V roku 1757 dostali zaplatené mládenci, ktorí jednu kopali, a roku 1763 sa zasa kupovalo víno pre chlapov, ktorí spolu s kostolníkom čistili školskú studňu. Aj takáto drobná poznámka približuje spôsob, akým sa vykonávali spoločné práce: fyzická práca sa odmeňovala nielen peniazmi, ale pri jej skončení či počas nej nechýbalo ani víno.

V roku 1756 sa kúpila holba slivovice pre farára, tri holby octu, štvrť libry čierneho korenia a jedna okka „rajzkaše". Ryža sa v účtoch objavuje aj roku 1762. V tom istom roku dostal farár vrece kukurice a dokonca pár tetrovov. Evanjelické spoločenstvo ešte nemalo vlastného riadneho farára do roku 1783 a v účtoch z tohto obdobia sa preto stretávame s kontaktmi s rímskokatolíckym farárom vo Futogu. Cesty do Futogu a (Petro)varadína, sa v záznamoch objavujú opakovane.

Spoločenstvo si postupne obstarávalo aj predmety potrebné na náboženský život. Roku 1756 opravovali kalich, roku 1758 kúpili Tranoscius a Funebrál a roku 1765 evanjeliá pre cirkev.

Mimoriadne zaujímavý je zápis z roku 1766 o kúpe „pohárčeka i so železom". Pod „železom" sa rozumelo oblátkové železo – kliešťová kovová forma, na ktorej sa piekli oblátky. Pohárček mohol slúžiť na odmeriavanie a nalievanie riedkeho cesta na rozpálenú formu.
https://hl.rs/vyroba-oblatok-ma-storocnu-tradiciu/?utm_source=chatgpt.com

Ešte významnejší môže byť údaj z roku 1763 o kúpe cirkevnej matriky vo Futogu. Je nepriamym svedectvom o vedení matričných záznamov o petrovskom cirkevnom spoločenstve v období, z ktorého sa najstaršie futocké matriky z rokov 1749 – 1797 nezachovali.
Petrovec pritom nebol uzavretou osadou bez kontaktov s okolitým svetom. Roku 1758 dostali podporu suplikanti Juraj Hubic a Juraj Palotský, ďalší dvaja žiaci suplikanti a tiež študent z Kečkemétu. Suplikanti putovali medzi evanjelickými cirkevnými zbormi a získavali finančnú alebo materiálnu podporu pre svoje štúdium alebo školu.

A potom sú tu položky, ktoré by sme v cirkevnom účte možno vôbec neočakávali. Roku 1758 bola kúpená cirkevná puška, no účty samy nevysvetľujú, na čo sa používala.

Ešte zaujímavejší je zápis z roku 1756: „mládencom za máje". Pravdepodobne ide o jednu z najstarších miestnych stôp obyčaje stavania májov. Zvyk bol v slovenskom prostredí známy už dávno pred vysťahovaním na Dolnú zem a jeho nositeľmi boli práve mládenci. Ak zápis skutočne súvisí so stavaním májov, ukazuje, že osadníci si do nového prostredia prinášali aj obyčaje zo svojej pôvodnej vlasti.

Za opakujúcimi sa položkami za klince, vápno, dosky a trstinu sa postupne vynára obraz spoločenstva, ktoré si v novom prostredí budovalo základné inštitúcie a každodenné zázemie. Vidno školu, ktorú bolo treba každoročne opravovať a bieliť, trstinové strechy s vrkočmi, studne, maštaľ a sýpku. Stretávame remeselníkov, kostolníkov, učiteľov, pohoničov i putujúcich študentov. Popri kalichu, Tranosciu a Funebráli sa v inventári objavuje luster, lampáš, svietniky, zvonový povraz, matrika, puška, aj železo na pečenie oblátok.

Veľké historické udalosti nám hovoria, kedy a za akých okolností Slováci do Petrovca prišli. Tieto cirkevné účty nám ukazujú, ako tam potom skutočne žili.

Daniela Marčoková

Twitter