Kniha o kulpínskom kaštieli predstavená priamo na jeho nádvorí

Podrobnosti

Uverejnené 10. 09. 2026

Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí – tak znie názov najnovšej knihy Kataríny Pucovskej, ktorej prezentácia sa uskutočnila v stredu 9. septembra 2026 priamo na nádvorí kulpínskeho kaštieľa. Miesto prezentácie nemohlo byť symbolickejšie – historická stavba, ktorá je dnes vo fáze rekonštrukcie, sa na chvíľu stala dejiskom príbehov zo svojej vlastnej minulosti. Podujatie pripravili Spolok kulpínskych žien, portál kulpin.net a Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca. Na prezentáciu zavítali návštevníci nielen z Kulpína a Báčskopetrovskej obce, ale aj zo širšieho okolia.

Foto: Tamara Melegová

Foto: kulpin.net

Foto: Viera Dorčová Babiaková

Predsedníčka Spolku kulpínskych žien Nataša Zimanová privítala prítomných a na úvod prečítala úryvok z knihy, ktorý čitateľa prenáša do polovice 18. storočia, keď sa do Kulpína usadili Stratimirovićovci: „Keď sa Stratimirovićovci v roku 1745 usadili v Kulpíne, krajina bola ešte tichá a neisto sa spamätávala z dávnych vojen. Pôda nebola veľmi úrodná, bola močaristá, a život na nej drsný."

Práve od tohto historického okamihu autorka rozvíja príbeh kulpínskeho kaštieľa a ľudí, ktorí boli s ním počas dvoch storočí spojení.

Vo svojom príhovore sa poďakovala Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Nikolovi Tanurdžićovi a Igorovi Sabovi, ktorí finančne podporili vydanie knihy. Poďakovanie patrilo aj všetkým návštevníkom, ktorí si v príjemný septembrový podvečer našli čas na knihu.

Autorka priblížila, ako jednotlivé príbehy vznikali, čo ju pri ich spracúvaní zaujalo a akú úlohu v dejinách Kulpína zohrávali vzťahy medzi jeho slovenskými a srbskými obyvateľmi. Kniha totiž prostredníctvom kaštieľa a ľudí, ktorí ním prešli, hovorí aj o slovensko-srbskom susedstve, spolužití a vzájomnom ovplyvňovaní kultúr.

Recenzentka knihy prof. Dr. Daniela Marčoková zdôraznila jej význam pre poznávanie kultúrnych dejín Vojvodiny, osobitne v kontexte slovensko-srbského spolužitia. Ocenila schopnosť autorky prepájať historický výklad s publicistickým rozprávaním a sprístupniť tak odbornú problematiku širšiemu okruhu čitateľov bez straty faktografickej presnosti.

O doterajšej spolupráci s Katarínou Pucovskou i o význame publikácie hovoril vydavateľ Vladimír Valentík. Knihu vníma nielen ako príspevok k poznaniu dejín Kulpína, ale aj ako súčasť širšieho poznávania dejín dolnozemských Slovákov. Osobitnú pozornosť venoval kapitole Tri dvestoročnice roku 2026, v ktorej autorka spojila tri významné osobnosti a udalosti: kulpínsky kaštieľ (1826), Svetozara Miletića (1826 – 1901) a Viliama Paulinyho-Tótha (1826 – 1877). Všetky tri témy zasadila do širšieho kontextu slovensko-srbskej spolupráce a zápasu za národné práva v 19. storočí.

Súčasťou večera boli aj ukážky z jednotlivých príbehov knihy. Tatiana Mitićová prečítala príbeh Antal Vorlíček a Zdenka Mitićová, ktorý je úzko spätý s jej rodinou. Rozprávanie približuje osud Antala Vorlíčka, odborníka na spracovanie konopy, ktorého do Kulpína pozval veľkostatkár Đoka Dunđerski, aby spravoval jeho modernú továreň na spracovanie konôp. Príbeh zároveň odhaľuje pozoruhodné rodinné korene Zdenky Mitićovej, pochádzajúcej zo zmiešanej nemecko-česko-maďarsko-slovenskej rodiny. Zdenka Mitićová sa prezentácie osobne zúčastnila a dodnes býva v dome, ktorý si v Kulpíne dal postaviť jej starý otec Antal Vorlíček. Minulosť tak v tomto prípade stále žije v konkrétnom dome, v rodinnej pamäti a v spomienkach jeho obyvateľov.

Ďalšiu ukážku, Elisaveta z Kulpína, prečítala Viera Dorčová Babiaková. Ide o historickú poviedku, beletrizovaný príbeh založený na historických faktoch. Jeho základom je zápis v pravoslávnej matrike Kulpína z roku 1828 o narodení Elisavety Stratimirovićovej, dcéry Georgija a Eleny Stratimirovićových, ako aj neskorší nekrológ jej manžela Franza Freiherrna von Leonhardiho uverejnený v Pressburger Zeitung v roku 1883.

Atmosféru večera hrou na gitare hudobne dotvoril Zoran Mitić.

Po prezentácii pokračovali neformálne rozhovory v salóne vedľajšej budovy kaštieľa, kde bolo pripravené aj občerstvenie.

Katarína Pucovská

Twitter