Odišiel z našich radov, stratil sa nám zo zorného uhla, ale nie z našich sŕdc a myšlienok. Ak je pravdou, že je človek živý, pokiaľ si na neho niekto spomína, Ondrej Koroš bude ešte dlho, dlho žiť...Podobné rozlúčkové slová zneli 26. 04. 2015 práve z kondolencie Ondreja Koroša, vtedajšieho správcu žiackeho domova v Báčskom Petrovci, pri rozlúčke s kolegom Samuelom Boldockým. Títo dvaja profesori na gymnáziu Jána Kollára si dobre rozumeli, obaja sa zapísali do dejín tejto našej významnej vzdelávacej inštitúcie zlatými písmenami, obaja mali zvláštny zmysel pre humor, obaja si vedeli získať rešpekt žiakov erudovanosťou, empatiou a ústretovosťou. Obaja v tomto roku jubilujú. Ondrej Koroš pred mesiacom oslávil sedemdesiatiny a o dobrý mesiac si pripomenieme nedožité osemdesiatiny Samuela Boldockého. Obaja na svojich pleciach dokázali uniesť iba sedemdesiat a trochu drobných krížikov a obaja si z dôchodku užili iba 6 -7 rokov. Profesora Koroša kolektív pracovníkov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom vyprevadil do dôchodku na slávnostnej akadémii 7. 10. 2017, ktorou sa pripomínalo 98 rokov pôsobenia gymnázia a 20-ročnica žiackeho domova. O dva roky neskôr 9. decembra 2019 Ondrej Koroš sa musel rozlúčiť s manželkou, spec.med.psyh.Tatianou Korošovou, PhD., ktorej nedožité sedemdesiatiny si pripomenieme 9. septembra.
"Ondrej Koroš sa narodil v Petrovci 12. februára roku 1953. Základnú školu a gymnázium zakončil v rodisku a psychológiu na Filozofickej fakulte v Bratislave. Na gymnáziu sa zamestnal ako profesor psychológie 1. septembra 1976. Ako profesor vynikal odbornosťou a mimoriadnou schopnosťou vytvoriť bezprostredný kontakt so žiakmi a pripútať si ich osobným šarmom. Okrem toho ako pracovník bol veľmi svedomitý, zodpovedný, čo mu prinieslo značnú popularitu medzi žiakmi, ale aj v kolektíve školy vôbec. Tieto vlastnosti ho bezpochyby uprednostnili aj pri voľbe na pracovné miesto správcu žiackeho domova." Napísala Viera Boldocká, dlhoročná riaditeľka gymnázia do monografie Žiacky domov v Petrovci vydanej v roku 2007 pri príležitosti desaťročnice žiackeho domova. Publikáciu zostavil Samuel Boldocký. Jeho o štyri roky mladšiu sestru Vierku sme na poslednú cestu vyprevadili 5. decembra 2015.
Všetci oni sa nám stratili zo zorného uhla, ale nie z našich sŕdc a myšlienok.
Ondrej Koroš si na gymnáziu odpracoval štyridsať rokov, z čoho dvadsať rokov, od samého začiatku práce žiackeho domova, bol jeho správcom a dal osobitnú, vlastnú pečať tejto inštitúcii. Jednak odbornými radami psychológa, ale snáď ešte viac osobnými povahovými vlastnosťami a špecifickým dobromyseľným humorom, ktorým pomohol generáciám žiakov domova zvládnuť proces adaptácie na nové prostredie a riešiť nutné problémy dospievania svojich odchovancov.
Pohreb Ondreja Koroša bude 13. marca o 13. hodine v Dome smútku v Petrovci.
Česť jeho pamiatke!
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)