V dnešný deň pred 80 rokmi zomrel Emil Heinlein, evanjelický farár v cirkevnom zbore v Laliti. Do Lalite prišiel roku 1899 a pôsobil tam celých štyridsať rokov Za jeho pôsobenia tento cirkevný zbor roku 1906 pokryl medeným plechom kostolnú vežu, roku 1924 si zaobstaral nový organ a 1927 tri nové zvony. Z jeho záznamov sa dozvedáme, že „rok 1876 priniesol opravdové požehnanie obci, lebo v tom roku bol chotár obce komasovaný. Každý gazda od tohoto času mohol s väčším zdarom a ziskom svoju zem obrábať, lebo teraz mal všetku svoju zem pospolu a tak získal na robotných silách, na čase a na peniazoch. Našli sa však i takí a to v dosť veľkom počte, ktorí reptali proti komasácii a to jednoducho preto, že to bolo niečo nového, potom pre tú príčinu, že pri komasácii v smysle platných zákonov bol utvorený takzvaný školský fond. Tento školský fond činí 15 malých jutár (asi 1200 kvadr. siah). Tento školský fond bol tak utvorený, že zo zeme každého gazdu vzalo sa niekoľko siah na tento fond. Tí, ktorí boli odporníci komasácie, časom nahliadli, že komasácia je pre hospodára opravdovým dobrodením a blahobyt jeho napomáha."
V knihe zostavovateľa Adama Vereša Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve Juhoslovanskom (Petrovec, 1930) Emil Heinlein o Laliti píše i toto: „K novším prostriedkom blaho obce napomáhajúcim patrí kamenná cesta do Hodžaku, do Bogojeva a na sever do Ruského Krstúru a do Vrbasu. Túto kamennú cestu vybudovala bývalá uhorská vláda dvoma rokmi pred vypuknutím svetovej vojny (1912)."
Emil Heinlein sa narodil 10. marca roku 1865 v Banskej Bystrici z rodičov Adolfa, gymnaziálneho profesora a Paulíny — rod. Gryllasovej. Ľudovú školu a gymnázium skončil v rodisku. Maturoval v roku 1883. Teológiu študoval v Bratislave, Rostocku a v Lipsku. V septembri 1889 diplomoval na teologickej akadémii v Bratislave a 5. novembra istého roku bol vysvätený za farára biskupom Dr. Ludvikom Gedulym. Potom kaplánoval na Starej Turej a odtiaľ prešiel do Žiliny za misijného kňaza, kde pôsobil tri roky. Dňa 20. júna 1892 bol Dr. Bedrichom Baltíkom vymenovaný za administrátora v Trenčíne. Po troch rokoch prechádza do Békeščaby a stadiaľ 6. decembra 1899 odchádza za farára do Lalite, kde pôsobil celých štyridsať rokov.
Do stavu manželského vstúpil s Emíliou Šinkovou z Trenčína. Ich manželstvo bolo požehnané piatimi dcérami: Martou, Gabrielou, Emíliou, Máriou a Darinou.
Emil Heinlein zomrel 4. apríla roku 1943 v Laliti, kde je aj pochovaný. Uvádza sa to v knižočke Farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921 – 1996 (Kultúra Petrovec, 1996).
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)