V Dome penzistov v Báčskom Petrovci bola dnes otvorená výstava starých fotografií s názvom Stopy, ktorá predstavuje jedinečný vizuálny návrat k slávnej chmeľovej minulosti tejto obce. Výstava je svojráznym omážom chmeľu – plodiny, vďaka ktorej sa malý Báčsky Petrovec stal známym ďaleko za hranicami regiónu.
Predseda Obecnej organizácie penzistov Báčskopetrovskej obce Boško Bogunović pri tejto príležitosti obrazne pripomenul výnimočnosť petrovského chmeliarstva: „Predstavte si, že nejaký John z New Yorku cestuje loďou 28 dní na Jadran, potom vlakom ešte dva dni, a niekde medzi Petrovcom a Hložanmi vystúpi, sadne do taxíka a ide si pozrieť chmeľnice v Báčskom Petrovci. Také niečo sa mohlo stať málokde – a stalo sa práve u nás." Aj preto je podľa neho výstava poctou chmeľu a ľuďom, ktorí s ním žili.
Na otázku, prečo je výstava umiestnená práve v Dome penzistov, odpovedal jednoznačne: pretože už iba penzisti si živo pamätajú slávne časy petrovských chmeľníc a niekdajšie chýrečné chmeľové oberačky. Výstava má charakter stálej expozície a tvorí ju 20 fotografií, ktoré zachytávajú asi jedno storočie chmeliarskej tradície.
Boško Bogunović sa pri otvorení poďakoval všetkým, ktorí prispeli k vzniku výstavy – či už zapožičaním fotografií, odbornými radami alebo vlastnou prácou. Osobitnú vďaku vyjadril Dr. Jánovi Kišgecimu, Anne Medveďovej, Kataríne Pucovskej, Velimirovi Šešumovi a Jánovi Diňovi. Poďakoval aj Obci Báčsky Petrovec, ktorá finančne podporila realizáciu tejto expozície. Výstavu slávnostne otvorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Viera Krstovská.
Zachované archívne pramene pripomínajú, že prvá chmeľnica v Srbsku bola vysadená práve v chotári Báčskeho Petrovca. Sadenice žateckého chmeľu sem priniesol gróf Andrej Hadík (1711 – 1790), ktorý ich uvádzal pod názvom „Bačka". Na jeho majetku vo Futogu existoval aj pivovar. Významné zásluhy na rozvoji vojvodinského chmeliarstva má aj Albert Martiš (1855 – 1918), vďaka ktorému sa chmeľ rozšíril aj do ďalších slovenských osád.
Na začiatku 20. storočia sa v petrovskom chotári nachádzalo už približne 1000 katastrálnych jutár chmeľníc a v roku 1907 tu bol postavený prvý špecializovaný sklad na chmeľ. V rokoch 1927 – 1939 v Petrovci pôsobila aj Súkromná chmeliarsko-hospodárska škola. Významným míľnikom bol rok 1954, keď bola v rámci Poľnohospodárskeho ústavu v Novom Sade založená Výskumná stanica pre chmeľ a konope v Báčskom Petrovci, neskôr prerastená do Ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny.
V roku 1974 získal Petrovec aj svojho doktora chmeliarstva – Ján Kišgeci sa stal prvým doktorom vied v tomto odbore a najuznávanejším znalcom chmeľu v celej bývalej Juhoslávii. Do sedemdesiatych rokov minulého storočia sa chmeľ ešte udržiaval na petrovských poliach, no potom nasledoval rýchly úpadok a postupný zánik viac než dvestoročnej slovenskej dolnozemskej chmeľovej tradície.
Výstava Stopy bude teda tichým svedectvom o období, keď chmeľ formoval hospodársky, kultúrny i spoločenský život Báčskeho Petrovca – a zanechal slávne stopy.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)