Spoliehajúc sa na starú mater Turčanovú rod. Lazárovú, o Pilindži môžem povedať len to, čo mi utkvelo v pamäti. Stará mať sa narodila koncom 19 storočia a ako 4 ročná zostala sirota. Matka jej umrela v nemocnici v Segedíne, kde bola aj pochovaná. Otec sa rozhodol emigrovať do USA. Zakotvil v Akrone. Tam sa oženil s jednou Slovenkou (z východného Slovenska). Starká si odkladala listy od otca, takže som mal príležitosť ich aj čítať. Od nej som sa všeličo dozvedel. Často rozprávala o svojom detstve a mladosti. V tom čase, hneď po konfirmácii každý sa stal mládencom horúcej krvi. Vždy ochotný na bitku. Tu bola aj ulica osadníkov hlavne z Pilišu, čo podľahlo jazykovej zmene. Z Pilišu sa stala Pilindža a z ulice osídlenej hlavne z Maglódu vzniká Maglovská. Mládenci, už či z jednej, alebo z druhej ulice vyzývali: „Maglovčania, Pilindžania, poďte sa biť." A bola „zábava", – rozbité nosy a pod.
Ináč, na Pilindži boli vraj najkrajšie dievky a aj najkrajšie priadky. Ktoré sú to ulice v súčasnosti? Nevedel by som presne povedať. Určite sa jedná o ulice nižšie od petrovskej Šimandre. Áno, aj taká tam bola. Je to ulica z ktorej vychádzajú Drozdiarska, Lukavská, Psia... Stará mať mi už veľmi dávno prestala rozprávať dávne historky a aj moja pamäť pomaly zlyháva. Spomienky na ňu pomaly blednú, no z pamäti sa vynárajú tie listy, ktoré jej písal otec.
Boli to listy plné lásky, žiaľu. Volal ju k sebe, do Ameriky. Lenže, no lenže... v Petrovci žil aj určitý počet „navrátilcov" z USA, a tí „vedeli" prečo ju tam volá. „V Ameriky je vraj ľudské mäso drahé..." Odradili ju od Ameriky, takže vyrastala u starých rodičov Lazárových. Bolo to na Fukare, kde starý dom hľadel do ulice nazývanej Bečkerek (teraz je to Hurbanova) a len neskoršie vystavali si dom do súčasnej Svätoplukovej ulici. V jednej časti starého domu sa dočasne osadila skupina krajčírov z Moravy.
Ján Kulík, Austrália
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)