Klub poľnohospodárov Kulpín

Keď kvitnú agáty: omamná krása s dvoma tvárami

Rozkvitli agáty. Stačí prejsť povedľa kanála, lesíka, alebo lesa a človeka obklopí sladká, omamná vôňa. Pre niekoho je to najkrajšia vôňa jari, pre iného až príliš intenzívna. No ľahostajný nezostane nik. Agátové kvety patria k najvýraznejším znakom tohto obdobia. Biele strapce visia z konárov a šíria vôňu, ktorá našla svoje uplatnenie v parfumérii, kozmetike i aromaterapii. Hovorí sa, že má upokojujúce účinky – a skutočne, prechádzka pod rozkvitnutými agátmi pôsobí ako prírodný balzam na dušu. Agát však nie je len romantickým symbolom jari. Má aj svoju druhú, menej prívetivú tvár.

 

Keď kvitnú agáty: omamná krása s dvoma tvárami

 

Agát biely (Robinia pseudoacacia), v našich dolnozemských končinách často nazývaný aj beštráň, je strom, ktorý si získal pevné miesto nielen v prírode, ale aj v ľudovej pamäti. Nárečové pomenovanie „beštráň", známe napríklad z prostredia Báčskeho Petrovca či Pitvaroša, v sebe nesie kus miestnej identity a tradície.

Svoje miesto má agát v ľudovom liečiteľstve. Sušené kvety sa používajú na prípravu čajov, ktoré môžu pomôcť pri kašli, prechladnutí či miernych tráviacich problémoch. Ich účinky sú jemné, no práve preto obľúbené v tradičnej medicíne.

A patrí aj do kuchyne. Mnohí si dodnes pamätajú chuť vyprážaných agátových kvetov v cestíčku alebo domáceho sirupu, ktorý v sebe uchováva vôňu jari na celý rok. Pripravuje sa z nich aj víno. Aj to je dôkaz, že príroda dokáže byť štedrá – ak ju poznáme a pristupujeme k nej s rešpektom.

Jeho kvety majú mimoriadny význam pre včelárstvo. Práve z nich vzniká agátový med – jeden z najobľúbenejších a najcennejších druhov medu. Vyznačuje sa jemnou chuťou, svetlou farbou a tým, že vďaka vysokému obsahu fruktózy dlho zostáva tekutý. Okrem toho je dobre stráviteľný a často sa odporúča pri tráviacich ťažkostiach.

Tento strom je však známy aj svojou expanzívnosťou – rád sa „rozťahuje" a často vytvára husté porasty, v ktorých iné rastliny nemajú šancu. Do pôdy totiž vylučuje látky, ktoré môžu byť pre okolitú vegetáciu nepriaznivé. Je však zaujímavé, že v tejto „nepriateľskej" povahe má agát predsa len jedného spojenca – bazu čiernu. Spolu dokážu vytvoriť takmer nepreniknuteľné húštiny.

Treba tu pripomenúť aj agátové drevo, ktoré je v drevárskom priemysle nenahraditeľné.

A ešte aj dôležité upozornenie: hoci kvety sú jedlé a bezpečné, ostatné časti agáta – kôra, listy či semená – sú jedovaté. Preto si zber a spracovanie vyžadujú opatrnosť.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články