Multimediálny umelec oslávil osemdesiatiny koncertom na akustických skulptúrach v Báčskom Petrovci.
Galéria Zuzky Medveďovej sa vo štvrtok 22. októbra stala miestom výnimočného umeleckého zážitku. Multimediálny umelec Vladimír Labát Rovnev tu predstavil performanciu Prelúdium, v ktorej sa spojili zvuk, hudba, poézia, výtvarné umenie a osobitá filozofia tvorcu. Podujatie sa uskutočnilo v rámci výstavy Akustické skulptúry, ktorú Múzeum vojvodinských Slovákov sprístupnilo v Galérii Zuzky Medveďovej počas tohtoročných Slovenských národných slávností. Zároveň sa nieslo v znamení umelcovho 80. narodeninového jubilea. Nezvyčajne veľký počet priaznivcov jeho umenia, ktorí do Petrovca pricestovali z rôznych miest, potvrdil, že Labátova tvorba dokáže oslovovať ľudí rôznych generácií a podnecovať ich k novým zážitkom a zamysleniam.
„Zišli sme sa, aby sme si ešte raz vychutnali jeho diela, zažili hudbu v jeho podaní a nechali sa unášať energiou, tónmi a farbami, ktorými nás tento výnimočný umelec obdarúva," uviedla na úvod riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová. Pripomenula, že výstava je otvorená už tri mesiace a za ten čas ju navštívilo množstvo dospelých i detí. Osobitne ju teší, že sa niektorí návštevníci do galérie vracajú. Je to podľa nej dôkaz, že vystavené diela sa ich dotkli a našli v nich niečo, čo ich opätovne priťahuje.
Významným okamihom bolo aj pripomenutie Ceny Cyrila Kutlíka za celoživotný tvorivý prínos v oblasti výtvarného umenia a kultúry vojvodinských Slovákov, ktorú Vladimír Labát Rovnev získal v rámci tejto výstavy. Ocenenie je prejavom uznania slovenskej komunity v Srbsku za jeho bohatú umeleckú tvorbu, celoživotnú oddanosť umeniu a stopu, ktorú zanechal vo výtvarnej kultúre vojvodinských Slovákov.
Tohtoročné stretnutie malo aj osobitný osobný rozmer. Práve 22. októbra 1946 sa totiž Vladimír Labát narodil v susednej budove, iba päťdesiat metrov od galérie, v ktorej sú dnes vystavené jeho diela. Oslava jeho osemdesiatin sa tak symbolicky vrátila na miesto jeho narodenia a raného detstva – do prostredia, ktoré je dnes naplnené jeho vlastnou umeleckou výpoveďou.
Vladimír Labát Rovnev patrí medzi najvšestrannejších súčasných vojvodinských umelcov. Je sochárom, maliarom, grafikom, heraldikom, pesničkárom, skladateľom, básnikom i dizajnérom. Jeho meno sa už desaťročia spája s originálnym projektom Akustických skulptúr Labat (ASL), ktoré predstavujú jedinečné spojenie sochárskeho diela a hudobného nástroja.
Prvé akustické skulptúry vytvoril v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Dnes ich existuje viac než päťdesiat. Každá z nich je výsledkom osobitého tvorivého procesu, v ktorom sa prelínajú sochárstvo, hudba, farba, svetlo, technika a priestor. Pri ich zhotovovaní autor uplatnil približne 27 druhov technológií a 17 remeselných postupov. Niektoré skulptúry pozostávajú až z päťdesiatich rozličných častí a prvkov, ktoré spoločne vytvárajú jedinečné zvukové súzvuky.
Labátove diela sú živými nástrojmi komunikácie medzi umelcom, priestorom a publikom. Ich zvuková podoba sa mení v závislosti od spôsobu interpretácie a interakcie s poslucháčom. Umelecký zážitok tak vzniká v prítomnom okamihu a zakaždým môže nadobudnúť inú podobu.
„Som očarený zvukmi vonkajšieho sveta, ale aj svojho vnútorného bytia. Verím, že potreba zachytiť, pochopiť a vysvetliť, ale predovšetkým zažiť a prežiť každý osobný tón, akord, harmóniu a krásu hudby, ako aj všetkého ostatného, čo tvorí náš svet, je človeku vrodená," hovorí umelec o svojom vzťahu k zvuku a tvorbe.
Samotný názov performancie Prelúdium naznačuje jej prípravný charakter. Prelúdium je krátka úvodná skladba alebo časť, ktorá predchádza rozsiahlejšiemu hudobnému dielu. Podľa autorovho vysvetlenia toto jeho Prelúdium je zároveň predohrou k ďalšiemu, rozsiahlejšiemu multimediálnemu projektu, ktorý plánuje uskutočniť 22. apríla 2027 pri príležitosti Dňa Zeme.
Ten je venovaný ochrane životného prostredia a podpore udržateľného spôsobu života. Aj tým autor naznačuje, že jeho tvorba presahuje hranice výtvarného a hudobného umenia a smeruje k širšiemu uvažovaniu o človeku, jeho vedomí a vzťahu k okolitému svetu.
V sprievodnom texte k performancii predstavil Prelúdium ako ambientnú umeleckú inštaláciu a syntézu zmyslov, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom hudobnej interpretácie a tvorivej improvizácie. Umelecký tvar pritom nie je nemenný – neustále pulzuje a mení sa v závislosti od vzájomného pôsobenia vedomia interpreta a pozorovateľa. V spoločnom okamihu súzvuku sa mení nielen zážitok účastníkov, ale aj ich vnímanie priestoru a času.
Štvrtkový program vyvrcholil koncertom na akustických skulptúrach. Ich neobyčajné zvuky sa spájali s autorovým spevom a recitáciou vlastnej poézie. Hudobná a slovná výpoveď vytvárali intenzívnu atmosféru, v ktorej sa umelec prihováral publiku nielen prostredníctvom tónov, ale aj myšlienok a osobného umeleckého posolstva.
Dôležitou súčasťou Labátovej tvorby je presvedčenie, že umenie dokáže sprostredkovať poznanie, ktoré sa nedá vyjadriť iba slovami. Jeho viacrozmerná umelecká výpoveď prekračuje tradičné hranice medzi hmotou a duchom. Socha, maľba, báseň i hudba podľa tohto chápania vyžarujú vlastnú energiu a vstupujú do vzájomných vzťahov s človekom a prostredím.
S jeho tvorbou úzko súvisí aj dlhodobý projekt Duchovno-materiálna ekológia vedomia a metamorfóza prostredia, ktorého začiatky siahajú do roku 1970. Autor v ňom zdôrazňuje význam rodiny, tradície a duchovných hodnôt a poukazuje na potrebu obnoviť kontakt človeka s vlastným vnútrom. Cestu k rovnováhe vidí v rozvoji vedomia, osobnej zodpovednosti a schopnosti človeka porozumieť sebe samému i svetu, ktorého je súčasťou.
„Každý človek má svoje vlastné súzvukové ladenie, svoj osobný akord. Udržať ducha a telo v harmonickej vibrácii je základom dobrej komunikácie so sebou samým i s okolím," zdôrazňuje umelec.
A na otázku ako sa cíti ako osemdesiatnik oslávenec pohotovo odpovedal, že lepšie ako keď mal štyridsať.
Záver podujatia patril aj symbolickému gestu voči Galérii Zuzky Medveďovej. Lucija Selaković Labátová, autorova manželka a predsedníčka Nadácie Vladimíra Labáta Rovneva, v mene autora a nadácie oficiálne darovala Múzeu vojvodinských Slovákov dva obrazy z jeho rozsiahlej maliarskej tvorby.
V sprievodnom liste darcovia vyjadrili presvedčenie, že obrazy na tomto mieste, v rodisku umelca a v blízkosti prostredia jeho najútlejšieho detstva, nájdu svoje dôstojné a zaslúžené miesto. Dar má osobitnú symboliku: diela sa vracajú do rodného mesta svojho autora a obohatia zbierku inštitúcie, ktorá uchováva a predstavuje výtvarné dedičstvo vojvodinských Slovákov.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)