KUS Zvolen

K Svetovému dňu kultúrneho dedičstva

Uznanie insitnému umeniu Slovákov v Srbsku

18. apríl - Svetový deň kultúrneho dedičstva je symbolom bohatstva ľudstva. Dedičstvo je nesmiernym bohatstvom a vyžaduje si ochranu, zveľaďovanie a koordinované kolektívne úsilie celého medzinárodného spoločenstva. Tento deň je aj príležitosťou na zvyšovanie všeobecného povedomia o rôznorodosti kultúrneho dedičstva, prispieva k snahám o jeho ochranu a zachovanie a upozorňuje na jeho zraniteľnosť. Pri príležitosti dnešného dňa Ján Špringeľ z Kovačice nám zaslal svoj príspevok z Národného kalendára 2013, v ktorom píše o kovačickej insite a návrhu zapísať ju na Reprezentačnú listinu dedičstva UNESCO. Po desaťročí sa napokon tento návrh dostáva k cieľu. V pokračovaní uvádzame príspevok Jána Špringeľa, v ktorom zhrnul aktivity na poli insity v roku 2012.

 

Dve tretiny zo súčasných členov Galérie insitného umenia na výstave v Belehrade

 

Dve tretiny zo súčasných členov Galérie insitného umenia na výstave v Belehrade

 

V Galérii Babka uvítali kultúrni pracovníci z Kovačice významných odborníkov na prednáškach pod spoločným názvom Starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru

 

V Galérii Babka uvítali kultúrni pracovníci z Kovačice významných odborníkov na prednáškach pod spoločným názvom Starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru

 

Ján Strakúšek, maliar z Kovačice

 

Ján Strakúšek, maliar z Kovačice

 

Ján Bačúr, maliar z Padiny

 

Ján Bačúr, maliar z Padiny

 

Roku 1992 Galéria Babka prvýkrát verejnosti ozrejmila snahu, aby sa nemateriálne kultúrne dedičstvo Kovačice navrhlo na zoznam UNESCO. Na Slovensku na sklonku toho istého roku úsilie Pavla Babku spropagoval Ján Jančovic. Bolo v tom článku hodne symboliky. Nitriansky publicista a manažér je narodený v dedine Pôtor, v okrese Veľký Krtíš, odkiaľ sa do Kovačice prisťahoval veľký počet slovenských rodín. Pavel a Klára Babkovci potom námahu pozmenili a znásobili keď počas početných svetových výstav a organizácii Svetového dňa materinského jazyka v Kovačici mierili na listinu do ktorej by sa zaradilo Insitné umenie Slovákov v Srbsku. Snahu Galérie Babka podporili aj Obec Kovačica, Galéria insitného umenia v Kovačici a Dom kultúry v Padine. Navyše sa koncom februára 2012 v PRS Relax konalo celoštátne dvojdňové sympózium na tému ochrany nemateriálneho kultúrneho dedičstva v Srbsku.

Minister kultúry, informovania a informačnej spoločnosti Predrag Marković vyhlásil polovicou roka 2012 počas otvorenia Strediska pre nemateriálne kultúrne dedičstvo Srbska v rámci Etnografického múzea v Belehrade, že Komisia pre zápis elementov nemateriálneho kultúrneho dedičstva do národného registra podala Nacionálnemu komitétu pre nehmotné kultúrne dedičstvo Srbska 36 návrhov pre zápis. Zo spomínaných návrhov potom Nacionálny komitét Srbska navrhol na zápis na Reprezentačnú listinu nemateriálneho kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO osem návrhov. Medzi nimi je i Insitné umenie Slovákov v Srbsku.

V budove Berlaymontu v Bruseli, sídle Európskej komisie, Galéria Babka vystavovala druhýkrát od polovice mája do 4. júna 2012. Predtým mala spomínaná kovačická obrazáreň výstavu v dome najvyššieho výkonného orgánu Európskej únie roku 2007 (Insitné umenie Srbska). Vlaňajšia vernisáž Slovenská insita v Srbsku bola v znamení 210. výročia osídlenia Kovačice Slovákmi. Slávnostné otvorenie výstavy olejomalieb prebiehalo 15. mája v deň „narodenín" Kovačice. Výstavu si dôkladne pozrel a pozitívne ju ohodnotil i Štefan Füle, vedúci z odboru rozšírenia a susedskej politiky Európskej komisie.

Umenovedca Štefana Tkáča (1931 – 1989) mnohí považujú za „otca" slovenskej insity. Tento tvorca Medzinárodného trienále insity v Bratislave pod názvom INSITA mal kladný vzťah voči slovenskému insitnému umeniu v Srbsku a určite by sa tešil z návrhu zaradenia tunajších insitných maliarov na reprezentačnú listinu. Podľa Tkáča slovenskí insitní umelci vo vtedajšej Juhoslávii „tvorivú silu a pôvab čerpali iba z hlbín svojej duše, z čistého osobného poznania, izolovaného od výtvarných skúseností širšieho ľudského spoločenstva."

Starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru

Prednášky popredných odborníkov z Bratislavy a Belehradu pre kultúrnych dejateľov a organizátorov kultúrnych podujatí vojvodinských Slovákov pod spoločným názvom Starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru prebiehali 6. októbra 2012 v Galérii Babka. Mgr. art Vladimír Kyseľ zo SĽUK-u – Koordinačného centra Tradičnej ľudovej kultúry Slovenska prednášal na tému Starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru na Slovensku. Námetom a názvom výkladu Doc. Mgr. Juraja Hamara, CSc., riaditeľa Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) a pedagóga a tajomníka Katedry estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bol Reprezentačný zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva v medzinárodnom a v národnom meradle. Pavel Babka, riaditeľ Galérie Babka a člen komisie Ministerstva kultúry Srbska pre nehmotné kultúrne dedičstvo stručne osvetlil jeho skúsenosti na príprave projektu Slovenské insitné umenie v Srbsku, ako súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva v Srbsku. Vedecká pracovníčka etnografického inštitútu Srbskej akadémie vied a umení Dr. Gordana Blagojevićová ozrejmila prítomným prvé ešte neúradne výsledky zo začiatku jej vlastného výskumu o insitnom umení Slovákov v Srbsku ako súčasti nemateriálneho kultúrneho dedičstva Srbska. Jej prvá časť výskumu je vytlačená prednedávnom v Zborníku Matice srbskej. Celkový výskum Dr. Blagojevićová vyloží pri príležitosti Svetového dňa materinského jazyka 21. februára 2013.

 

Text a foto: Ján Špringeľ

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články