Gonk, gonak, gánok, gȍnak, konk, gong, gang, forauz, felešov, podstrecha... takto, a ešte ktovie ako, v minulosti pomenúvali otvorenú chodbu pozdĺž celého domu, vydláždenú tehlami alebo kachličkami. Z nej sa išlo do všetkých ostatných miestností domu. Pri tých najstarších domoch táto chodba bývala úplne otvorená a iba neskôr sa čiastočne obmurovala a potom aj úplne zatvorila sklenenými oknami. Avšak, najkrajší bývala tá otvorená, alebo čiastočne obmurovaná podstrecha. Okolo nej sa zvykol posadiť vinič, ktorý v lete zabezpečoval príjemný chládok. Podstrechou býval stôl a stoličky, tam sa jedávalo a sedávalo so susedmi, upíjala sa pálenka vychladená v hlbokej vahadlovej studni. Tam sa aj spávalo, najčastejšie na slame. Keď už noci začali bývať chladnejšie, podstrecha sa zastrela poňvou, veľkou plachtou zošitou z domáceho hrubého plátna, a spalo sa tak až kým nezačal sneh zaletovať poza poňvu.
Foto: facebook
Gonk, gánok mávali takmer všetky domy a preto sa s týmto výrazom a jeho variantami stretáme v mnohých jazykoch a nárečiach, okrem iného aj v srbskom, slovenskom, českom... Der Gang je po nemecky chodba. Vojvodinčania ho nazývali gonak, gonk alebo aj forauz. V českom nárečí sa možno stretnúť s výrokom: "Franc pucuje fotrovi na gongu šláfrok"...
Wikipédia uvádza, že je jeden z významov slovka „gánok" alebo „gang" (nárečovo aj gáng, gong, gánek; všetko z nem. Gang = chodba, chod) otvorený chodbový priestor pod strechou (pod odkvapom) pozdĺž dvorovej alebo uličnej steny domu, zboku ohraničený stĺpmi a/alebo zábradlím či múrikom.
Slnko už teplejšie hreje a láka von, vyjsť pod gonk, sadnúť si tam na drevenú lavičku, či prútenú stoličku...
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)