Ďalší fragment z dejín Petrovca spred osemdesiatpäť rokov sa dozvedáme vďaka PhDr. Martinovi Lackovi, PhD., ktorý nám zaslal dokument zo svojho archívu. Ide o výpisky z Vojenského historického archívu v Bratislave, fondu 53, označené značkou „D" – dôverné. Údaje boli získané v roku 1942 od utečenca Jána Bohuša, o ktorom sa konštatuje, že má meštianske školy a o ktorom je aj záznam: „Vypočúvaný je celkom inteligentný, jeho údaje, ktoré získal vlastným pozorovaním, nakoľko sa pripravoval pre zbehnutie, sú celkove presné a možno ich brať za vierohodné." Uvádzame časť z jeho výpovedí, predovšetkým o udalostiach v januári 1940 v Petrovci, ktoré donútili mnohých, hlavne študentov, aby ilegálne opustili Báčku okupovanú Maďarskom a hľadali záchranu na Slovensku.
Fotografia z knihy Jána Kišgeciho Petrovská dedina
„Jedného rána obsadilo maďarské vojsko Petrovec zo všetkých strán a v obci bolo vyhlásené, že nikto nesmie opustiť byt a pri zastretých oknách má obyvateľstvo čakať. Po tomto opatrení bolo 500 obyvateľov zadržaných a odvedených do budovy tamojšieho gymnázia, väčšinou samých popredných Slovákov. Menný zoznam týchto mali už predom vyhotovený. Niektorých z nich prepustili, ostatných podržali dotiaľ, kým sa nenašlo 120 ľudí, ktorí sa dobrovoľne podpísali, že ručia svojim životom za hocijaký prípad sabotáže alebo atentátu na maďarské vojsko (20 z nich malo byť v prípade sabotáže alebo atentátu zastrelených).
Politická činnosť Slovákov v Báčke je nateraz zoskupená okolo „Slovenskej národnej jednoty", ktorá bola založená po okupovaní Báčky v r. 1940 Maďarmi. Časopis strany „Slovenská jednota" je veľmi obľúbený medzi tamojšími Slovákmi. S potešením možno konštatovať ich vyspelú národnú uvedomelosť. Toto vzbudzuje neľúbosť Maďarov, ktorí snažia sa hatiť rozvoj slovenského národného ducha jak na poli politickom tak i kultúrnom. Prvým ich krokom v tomto smere po okupovaní Báčky v r. 1940 bolo zrušenie slovenského gymnázia v Petrovci a až teraz v poslednom čase bola povolená štvortriedna meštianska škola.
Báčka je známa ako kraj veľmi bohatý a hospodársky vyspelý. V dôsledku vojny však i tam cítiť nedostatok, zvlášť v tomto roku, ktorý následkom povodní bol slabý na úrodu.
Všetky dôležité hospodárske produkty vydávajú sa obyvateľstvu len na lístky. Zvlášť veľký je nedostatok masti. Všetky životné potreby sa predávajú po ustálených cenách.
Roľníci nesmú predávať produkty svojej práce, zvlášť nie obilie. Ponechaní im je len predpisová dávka, ostatok musia odovzdať zberniam.
Výška daní údajne stúpa zo dňa na deň. Mnoho vraj bolo takých, ktorí pred príchodom Maďarov hovorili: Aspoň nebudeme platiť tak veľké dane.
Na samotnom Petrovci Maďarom asi najviac záleží, keďže je táto obec politickým a kultúrnym strediskom všetkých Slovákov z Báčky.
Aby pred svetovou verejnosťou dokázali, že spomínané kraje sú maďarské, alebo aspoň väčšinou maďarské, maďarizujú slovenský živel a taktiež podporujú prisťahovalectvo maďarských rodín do týchto krajov. Tak napr. len pred nedávnom bolo údajne na 300 maď. rodín z Bosny presťahované do Petrovca. Prisťahovalcom sú prideľované majetky bývalých srbských občanov, ktorí boli za okupácie buď vyvraždení alebo sa nachádzajú v emigrácii, taktiež majetky utieknuvších Slovákov.
Maďarizáciu prevádzajú starými osvedčenými a pre nich charakteristickými spôsobmi, ako napr.: „Kto chce maďarský chlieb jesť, musí maďarsky hovoriť". Alebo: Každé slovenské meno je podľa nich „tiszta" maďarské a hovoria: „Že sa nehanbíte, také maďarské meno máte a hovoríte, že ste Slovák". Pomenovanie „Slovák" nahradzujú maďarským „Tót". Ku ich „cti" treba poznamenať, že Slovákom dávajú možnosť k blahobytnému životu pod podmienkou, že sa budú hlásiť k národnosti maďarskej a svoju rodinu vychovávať v národnom duchu maďarskom.
Táto snaha Maďarov pomaďarčiť Báčku objasňuje nám tiež ich kladný postoj k vysťahovalectvu nemaďarských rodín alebo jednotlivcov z týchto krajov, ba dokonca toto i podporujú. Príkladom môže byť nepreverená správa, že mnoho srbských rodín bolo proste vyhostených do Chorvátska a ich majetky boli proste rozdelené prisťahovavším sa maďarským rodinám.
Pokiaľ sa týka utieknuvších Slovákov, hovorí sa všeobecne v maďarských úradných a občianskych kruhoch: Nech len utekajú však zanedlho budeme okupovať i Slovensko, tam ich chytíme. Slovensko je malý štát a nemôže sa samostatne udržať..."
O Jánovi Bohušovi v závere dokumentu je ešte poznámka: Nakoľko má meštianske školy, bude hľadať zamestnanie niekde v kancelárii, pre svoju inteligenciu a schopnosť k vykonávaniu kancelárskych prác nie je obavy, že by zostal na ťarchu obci, kde mu bude udelený azyl.
PhDr. Martin Lacko, PhD. je autorom viacerých monografií, edícií dokumentov či zborníkov, asi 50 štúdií a množstva odborných článkov. Na základe dosiahnutých výsledkov mu Slovenská akadémia vied v roku 2011 priznala vedecký kvalifikačný stupeň IIa – „samostatný vedecký pracovník".
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)