KUS Zvolen

Cyrilometodiada a Ján Sirácky

PhDr. Daniela Suchá, predsedníčka o. z. Cyrilometodiada do našej pozornosti odporúča štúdiu Dr. Jána Bobáka: Matica slovenská a zahraniční Slováci. Referát je zverejnený na stránke občianskeho združenia Cyrilometodiada, ktorého činnosť je inšpirovaná charizmou a duchovným odkazom svätých Cyrila, Metoda, Gorazda, kráľa Rastica a veľkých osobností slovenského národa, počínajúc Pribinom a Koceľom a končiac osobnosťami kresťanského a národného zmýšľania, ktoré sa zaslúžili o uchovanie a odovzdávanie národnej identity, kultúry a duchovnosti nášho národa. V odporúčanej štúdii sa Dr. Ján Bobák venoval osobnosti historika a prekladateľa PhDr. Jána Siráckeho, CSc., ktorý významnou mierou prispel k výskumu dejín vysťahovalectva a života dolnozemských Slovákov. Zo štúdie J. Bobáka vyberáme niekoľko statí z detstva a mladosti J. Siráckeho.

 

Cyrilometodiada a Ján Sirácky

 

Cyrilometodiada a Ján Sirácky

 

Narodil sa 29. mája 1925 v Báčskom Petrovci v rodine nemajetného poľnohospodárskeho nádenníka. Ako sedemročný prišiel o otca. Po otcovej smrti sa rodina presťahovala k vdove Zuzane Vrbackej (babka z matkinej strany), ktorá vlastnila v Báčskom Petrovci dom a 2,5 k.j. poľa. Strýko, Andrej Vrbacký, pôsobil v medzivojnovom období v Belehrade ako spravodajca Lidových novín a člen Syndikátu československých novinárov. Bol renomovaným novinárom a prekladateľom najmä zo srbského a chorvátskeho jazyka do slovenčiny.

Po skončení slovenskej ľudovej školy v Báčskom Petrovci začal Ján Sirácky študovať v školskom roku 1936/1937 na slovenskom petrovskom gymnáziu, kde pôsobili aj známi profesori Michal Topoľský a Andrej Sirácky. Aby si mohol zaobstarať na štúdium finančné prostriedky, chodieval s matkou oberať chmeľ. Ako nadanému žiakovi bol mu umožnený prístup do knižného fondu určeného pre nemajetných študentov. Na petrovskom gymnáziu pôsobil samovzdelávací študentský krúžok Sládkovič. Striedavo ho viedli profesori Michal Topoľský a Andrej Sirácky, ktorí povzbudzovali a usmerňovali študentov pri ich vlastnej literárnej tvorbe. Ján Sirácky sa už ako študent 4. triedy gymnázia zapojil do činnosti krúžku, v ktorom prezentoval svoje básnické prvotiny, rozprávky či rôzne literárne úvahy.

V septime (7. triede gymnázia), v školskom roku 1942/1943, sa stal predsedom študentského krúžku Sládkovič, ktorý v tom čase viedla profesorka slovenčiny Katarína Cinkotská. Tieto aktivity pozitívne vplývali na výchovu študentov v demokratickom duchu a pri upevňovaní slovenského národného povedomia. V rokoch 1939 — 1941 vykonával mladý Sirácky aj funkciu knihovníka Matice slovenskej v Juhoslávii a získal prístup do jej bohatého knižného fondu, čo aj využíval.

Do činnosti petrovského gymnázia negatívne zasiahla maďarská okupačná správa. Časť slovenských študentov sa už bezprostredne po okupácii Báčky v roku 1941 aktívne zapojila do hnutia odporu. V jeseni 1941 horthyovci zavreli slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci a pre vyše polmiliónovú slovenskú menšinu vo „Veľkom Maďarsku" povolili len dve slovenské gymnáziá, a aj to len na okupovanom slovenskom juhu: v Košiciach a Šuranoch.

Ján Sirácky pricestoval na Slovensko individuálne, 21. novembra 1946. Na odporúčanie vedúceho Katedry slovenského jazyka a literatúry na Slovenskej univerzite v Bratislave prof. Andreja Mráza (petrovského rodáka) sa zapísal uňho na štúdium na Filozofickej fakulte. Ubytoval sa na vysokoškolskom internáte v Horskom parku. Jedným zo spolubývajúcich bol aj kamarát z detstva, Karol Čány z Báčskeho Petrovca, s ktorým sa zblížil ešte počas spoločného štúdia na šurianskom gymnáziu. Vo vysokoškolských internátoch v Horskom parku, Lanfranconi, Svoradov či Wilsonov internát bola ubytovaná početná komunita slovenských študentov z Juhoslávie (Ján Kmeť, Milo Turčan, Jozef Češliar, Branislav Širka, Ján Žemberi, Michal Kocka, Ján Privizer, Dušan Plachtinský, Andrej Poliak, Miloš Šuster, Pavel Sabo, Michal Kolár, Pavel Kaňa, Elena Páliková, Zuzana Melichová, Elena Marčoková, Elena Labátová, Zuzana Čányová, Oľga Viergová, Oľga Jesenská, Mária Pribišová, Viera Šusterová, Soňa Petrovičová a mnohí ďalší). Od roku 1947 zastupoval ich študijné, sociálne, kultúrne záujmy Spolok juhoslovanských študentov ČSR, do ktorého hromadne vstúpili.

Celú štúdiu si možno prečítať TU:

https://www.cyrilometodiada.sk/jan-bobak-matica-slovenska-a-zahranicni-slovaci/

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články