V Kovačici si v sobotu 17. októbra 2026 pripomenuli 150. výročie narodenia významného evanjelického farára a prvého banátskeho seniora Jána Čaploviča (1876 – 1925), ktorý sa nezmazateľne zapísal do dejín slovenského evanjelického cirkevného života vo Vojvodine. Jeho meno sa spája nielen s kňazskou službou, ale aj s odvážnou obhajobou slovenského jazyka, viery a národnej identity v čase, keď ich ohrozovala násilná maďarizácia. Dnešná spomienková slávnosť bola venovaná mužovi, ktorý sa napriek osobným útrapám, prenasledovaniu a existenčnej neistote nevzdal svojho presvedčenia.
Ján Čaplovič – evanjelický kňaz, kovačický farár a prvý slovenský banátsky senior
Ján Čaplovič – fotografia z knihy Dr. Jána Čaploviča ml.: Dejiny slovenského evanj. a.v. cirkevného sboru v Kovačici (1928)
Dušan Čaplovič ml. pri odhaľovaní kovačického pomníku a pamätníku v roku 2009 – busty jeho starého otca Jána Čaploviča a pamätníku obetí a účastníkov Kovačického procesu
Ján Čaplovič sa narodil 5. októbra 1876 v Jasenovej na Orave. Po teologických štúdiách v Šoproni a Rostocku bol v roku 1901 vysvätený za evanjelického kňaza. Po krátkom pôsobení v Turčianskom Svätom Martine a v Záriečí pri Púchove sa koncom roka 1904 spolu s manželkou Máriou, rod. Bujnákovou, a najstarším synom Jánom presťahoval do Kovačice, kde prevzal miestny evanjelický cirkevný zbor.
Jeho pôsobenie sa čoskoro stalo súčasťou širšieho zápasu slovenských evanjelikov za právo zachovať si vlastný jazyk v cirkevnom živote. Keď sa uhorské cirkevné vrchnosti usilovali presadzovať maďarské bohoslužby aj v slovenských cirkevných zboroch, Čaplovič sa spolu so svojimi veriacimi proti týmto snahám rozhodne postavil.
Odpor proti maďarizácii vyústil do známeho Kovačického procesu v rokoch 1907 – 1908. Ján Čaplovič bol v období od roku 1907 do marca 1910 suspendovaný, teda zbavený možnosti vykonávať kňazskú službu vo vlastnom cirkevnom zbore. Takmer tri roky žil bez pravidelného príjmu a jeho rodina sa ocitla v mimoriadne ťažkej existenčnej situácii. Pomáhali im predovšetkým verní Kovačičania a slovenskí národovci.
Ani napriek týmto útrapám sa nevzdal. V marci 1910 bola obžaloba zrušená a mohol sa vrátiť k svojej farárskej službe. Obdobie prenasledovania však zanechalo hlbokú stopu v jeho živote i zdraví. Jeho zápas sa stal symbolom odhodlania slovenských evanjelikov brániť právo na bohoslužby v materinskom jazyku.
Po prvej svetovej vojne sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na ďalšie cirkevné zbory. V marci 1920 bol vymenovaný za seniorského administrátora v Banáte a 3. marca 1921 ho jednohlasne zvolili za prvého banátskeho seniora Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Túto službu vykonával až do svojej predčasnej smrti 5. marca 1925. Zomrel vo veku 48 rokov a pochovali ho na kovačickom cintoríne.
Sobotňajší program sa začal predpoludním prednáškou pre deti a mládež s názvom Ján Čaplovič ako hrdina svojej doby. O 13. hodine sa na kovačickom cintoríne uskutočnila slávnostná pietna spomienka a pobožnosť pri obnovenom hrobe tohto významného kňaza.
Večerné stretnutie v evanjelickom kostole o 18. hodine pokračovalo predstavením rodinnej histórie a pripomenutím odkazu Čaplovičovcov. Súčasťou programu bolo uvedenie televízneho rozhovoru s členmi rodiny Čaplovičovej a premietanie dokumentárneho televízneho podcastu Neumlčaní: Neobyčajný príbeh bratov Čaplovičovcov. Dokument mapuje osudy štyroch synov Jána Čaploviča, ktorých životné cesty sa v dramatických dejinných udalostiach 20. storočia rozchádzali, no spájal ich zápas za slobodu a demokraciu.
NEUMLČANÍ: Neobyčajný príbeh bratov Čaplovičovcov z Kovačice TU: https://history.noviny.sk/neumlcani/1013602-neobycajny-pribeh-bratov-caplovicovcov-z-kovacice-jeden-pocas-vojny-bojoval-v-tobruku-dalsi-posobil-v-londyne-treti-bol-v-povstani-o-ktorom-napisal-zakazanu-knihu
Duchovný rozmer večera doplnili príhovor a vystúpenia dvoch ženských cirkevno-zborových spevokolov z Kovačice. Organovou hudbou prispeli čestný kovačický kantor Mgr. Janko Siromu, PhD., a kantor Mgr. art. Ján Hegeduš.
Ján Čaplovič nezanechal odkaz iba v dejinách cirkevného zboru, ktorý spravoval. Jeho životný príbeh pokračoval aj v osudoch jeho synov. Najstarší syn, Ján Čaplovič mladší, sa po otcovej smrti stal kovačickým farárom, neskôr sa však venoval vedeckej, literárnohistorickej a publicistickej práci. Podieľal sa na rozvoji slovenského kultúrneho a spoločenského života a počas druhej svetovej vojny pôsobil v československom zahraničnom odboji.
Aj ďalší synovia sa v zlomových chvíľach dejín zapojili do zápasu proti neslobode. Dušan Čaplovič pôsobil v československej vojenskej jednotke na Blízkom východe, zúčastnil sa bojov pri Tobruku a neskôr pracoval v slovenskom vysielaní BBC v Londýne. Vladimír sa venoval pedagogickej práci a zapojil sa do Slovenského národného povstania. Ich osudy pripomínajú, že hodnoty slobody, odvahy a zodpovednosti sa v rodine Čaplovičovcov prenášali z generácie na generáciu. Uvádza sa to v texte Radovana Čaploviča, ktorým si na sociálnych sieťach uctil prastarého otca Jána Čaploviča.
Aktuálna fotografia Radovana Čaploviča stiahnutá zo siciálnej siete facebook
Jazyk, viera a národná identita sa neuchovávajú samy od seba. Potrebujú ľudí, ktorí sú ochotní ich chrániť aj v časoch, keď je to spojené s osobnými obeťami. Ján Čaplovič takým človekom bol. A práve preto jeho meno zostáva súčasťou historickej pamäti Kovačice i Slovákov vo Vojvodine.
Program zorganizovali Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Kovačici a rodina Čaplovičovcov s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)