MOMS Kulpín

IN MEMORIAM: Ján Maglovský

Dnes v Boľovciach zomrel kulpínsky rodák Ján Maglovský, umelec dreva: stolár, rezbár, modelár, stavbár. Podľahol sepse po útoku pouličných psov. Narodil sa na salaši neďaleko Kulpína 3. marca 1944. Remeslu sa vyučil v mladom veku, keď sa po ukončení základnej školy rozhodol pre stolárstvo. Ako učeň v petrovskom Stolárskom podniku Prvého mája obľúbil si prácu s drevom, ktorému potom zostal verný po celý život. Zručnosť Jána Maglovského sa plne prejavila na jeho druhom pracovisku v Stavbárskom kombináte Trudbenik v Belehrade. Tu robil drevárske modely pre objekty, ktoré tento podnik staval po celej Európe. Ako dobrého a usilovného majstra angažovali ho na veľkých a zložitých stavbách nielen v našej krajine, ale aj v zahraničí. Keď odišiel do dôchodku, dreva sa nevzdával. V Boľovciach, kde žil so svojou rodinou, pokračoval v modelárstve a často sa v tej umeleckej zanietenosti vracal do rodného Kulpína.

 

IN MEMORIAM: Ján Maglovský

 

IN MEMORIAM: Ján Maglovský

 

IN MEMORIAM: Ján Maglovský

 

IN MEMORIAM: Ján Maglovský

 

IN MEMORIAM: Ján Maglovský

 

V Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne do stálej expozície sú zaradené aj makety Jána Maglovského s rurálnou tematikou a je tam aj verná maketa „kulpínskej pustary". Vo vlastnej galérii v Boľovciach vystavoval umelecké drevoryty. Na nich zobrazil kostoly zo slovenských, vojvodinských osád, zámky a hrady, alebo dedinské, sedliacke motívy. Vystavoval v Boľovciach, Kulpíne, Petrovci, Kovačici, Kysáči a vo Vojlovici.

V Kulpíne mal samostatnú výstavu v roku 2017 v rámci Predslávnosťových dní PDvK. Výstava Významné stavby bola nainštalovaná v miestnosti Spolku kulpínskych žien. V rodnom Kulpíne sa zúčastnil aj viacerých Slovenských výtvarných kolónií. Umelecká tvorba s drevom, doskami a papierovým kartónom vypĺňala jeho duchovný život.

Pohreb Jána Maglovského bude zajtra 10. marca o 13. hodine v Boľovciach.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články