MOMS Kulpín

„Pokoj vám"

„Pokoj vám" (Jn 20, 19). Napriek tomu, že je tento pozdrav neformálny, vystihuje podstatu veľkonočného posolstva. Ježiš vo svojej reči pri poslednej večeri hovorí: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam" (Jn 14, 27). Želať a dopriať niekomu pokoj, želáme mu aj zdravie, aj šťastie, aj lásku, lebo iba duševne vyrovnaný človek, bez trápenia a starostí, môže byť spokojný, mať pokoj. Dar pokoja je teda veľmi vzácny dar. Slovko „pokoj" má podľa slovníka slovenského jazyka viac významov a okrem iného znamená odpočívanie, stav bez hluku, mier, súlad medzi ľuďmi, vnútornú vyrovnanosť a v náboženskej terminológii je to súhrn všetkých materiálnych a duchovných dobier. Pokoj nám pomáha zvládnuť ťažkosti bez toho, aby nás pohltili tiesne, hnev či strach. Pokoj prináša do nášho srdca istotu, ktorá nás bude viesť pri ťažkých rozhodnutiach. „Mnohí ľudia žijú skromne a pokojne. Netrápi ich to, že iní žijú omnoho lepšie. Mohli by aj oni žiť lepšie, ale to by im bolo na hanbu." (Duško Radović)

 

„Pokoj vám"

 

Žiť pokojne a byť vďačný za každú, aj tú nepatrnú radosť, je výsadou duchovne vyspelých ľudí. Namiesto porovnávania sa s inými, – veď to je porovnávanie neporovnateľného, každý z nás je iný, zvláštny, jedinečný, – radšej sa zamerajme na samých seba. Vážme si seba a každý svoj, aj ten najmenší vlastný pokrok, a buďme zaň nesmierne vďačný.

Mladé generácie čoraz častejšie nenachádzajú ten vzácny pokoj. Stále sa ženú za hmotnými vecami a za zdokonaľovaním svojho zovňajšku. Na to premrhajú mnoho času, žijú rýchlo a nestačia si nájsť chvíle pre duchovný rast. Len starostlivosť o telo? A čo s dušou?

Seba treba budovať. Stavať aj zvnútra. Objaviť svoju osobnosť. Sebe otvárať nové obzory. Fyzickou nadstavbou získavame možno atraktívny výzor, no strácame peniaze, a čo je ešte dôležitejšie strácame čas, mladosť, život... S duchovným rastom sa stávame zdravou, vyrovnanou osobnosťou, schopnou sústrediť sa, teda aj zarábať, náš čas je naplnený krásou, mladosť je naplnená životom, srdce naplnené pokojom...

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články