MOMS Kulpín

140. výročie narodenia Adama Vereša

Najvýraznejšou osobnosťou v dejinách Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v začiatkoch jej pôsobenia bol nesporne biskup Adam Vereš. Ešte počas spoločnej nemecko-slovenskej evanjelickej cirkvi bol uznávanou autoritou. Podstatne sa zaslúžil o osamostatnenie Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Juhoslávii, ktorú do značnej miery zriaďoval a potom od roku 1929 viedol ako najvyšší jej predstaviteľ – biskup. Adam Vereš, prvý biskup Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v Juhoslávii sa narodil 15. novembra 1883 v Starej Pazove, vo vtedajšom Rakúsko–Uhorsku a zomrel 2. november 1931 v Novom Sade vo vtedajšom Juhoslovanskom kráľovstve. „Jeho predčasná smrť bola nesmiernou stratou pre SEAVC a slovenskú menšinu v Juhoslávii a najmä pre cirkevný zbor v Iloku. Jeho telesný život uhasila silná cukrovka a tuberkulóza 2. novembra 1931, v 48. roku života v Novom Sade. Pochovaný bol 5. novembra v Iloku." Uvádza sa to v knihe Farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921 – 1996.

 

Pavel Čáni, Biskup Adam Vereš, olejomaľba, 1998

 

Pavel Čáni, Biskup Adam Vereš, olejomaľba, 1998

 

140. výročie narodenia Adama Vereša

 

140. výročie narodenia Adama Vereša

 

140. výročie narodenia Adama Vereša

 

Ako znak vďaky a spomienky na biskupa Adama Vereša, ktorý pôsobil v Iloku (dnes v Chorvátsku), na námestí pred cirkevným domom, ktoré od roku 2002 nesie jeho meno, je umiestnená bronzová busta a na novo vybudovanom cirkevnom dome je postavená pamätná tabuľa. Bustu zhotovil umelec Stjepan Periškić z Báču.

 

Adam Vereš sa narodil rodičom Adamovi a Márii rod. Kiršnerovej. V knihe Farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921 – 1996 sa uvádza:

Prvé tri triedy základnej školy vychodil v rodisku a štvrtú v Ugrinovciach, kde jeho otec bol obecným notárom. Roku 1902 maturoval na gymnáziu v Zemune a teologické štúdiá ukončil vo Viedni a diplom nostrifikoval v Bratislave. Ako študent vo Viedni bol podpredsedom slovenského spolku Národ.

Za kňaza bol vysvätený biskupom Gustavom Scholtzom 1. novembra 1906. Rodinu si založil s Boženou Kopovou, a ich manželstvo bolo požehnané dvomi synmi: Ivanom a Vladimírom, obaja boli evanjelickými kňazmi.

Ako kňaz najprv pôsobil medzi Slovákmi v Gornej Mitropolji, v Bulharsku, kde vtedy žilo približne 650 Slovákov, evanjelikov, prevažne pôvodom z Vojvodiny. Bol ich prvým farárom a pôsobil tu od 15. novembra 1906. V roku 1909 prešiel za farára do nemeckého evanjelického cirkevného zboru v Krčedíne a stadiaľ v roku 1916 do susednej Bešky. Ako farár v Beške založil v slankamensko-krčedínskych viniciach (dnes Slankamenské vinohrady) školu, v ktorej dlhší čas i sám vyučoval. V bývalom chorvátsko-slavónskom senioráte ešte v pomerne mladom veku sa stal konseniorom. Po utvorení sriemskeho slovenského seniorátu v roku 1921 prešiel za farára do vtedy okresného mestečka Ilok, kde po odchode Ferdinanda Kraftu na Slovensko bol zvolený i za sriemskeho seniora. Ešte predtým, roku 1920 sa stal predsedom tzv. Spravujúceho výboru dočasného najvyššieho správneho orgánu všetkých evanjelikov, ktorí sa po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie ocitli v novoutvorenom štáte Srbov, Chorvátov a Slovincov.

V Iloku ako tretí farár tamojšieho evanjelického cirkevného zboru pôsobil požehnane temer desať rokov. Pričinil sa o otvorenie štátnej školy so slovenskou vyučovacou rečou. To isté dosiahol vo filiálnom zbore v Lugu. Vymohol i učiteľský kurz pre slovenských učiteľov, ktorý bol organizovaný v Novom Sade. Urobil i všetky prípravy pre výstavbu katedrálneho kostola v Iloku, ibaže zákerná choroba a náhla smrť ho znemožnili započaté dielo dokončiť.

Adam Vereš zohral dôležitú úlohu aj pri Osamostatňovaní sa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii ako i pri jej ďalšom organizovaní. Na dištriktuálnom konvente v Starej Pazove v roku 1925 bol vymenovaný za biskupského administrátora Slovenského evanjelického a. v. dištriktu a 3. januára 1929, ho zvolili i za prvého biskupa SEAVC v Juhoslávii. Do úradu biskupa ho uviedol biskup Západného dištriktu SECAV na Slovensku Dr. Dušan Fajnor v Starej Pazove 18. septembra 1929. Za svoje zásluhy v práci na cirkevnom poli bol vyznamenaný roku 1922 Rádom svätého Sávu 3. stupňa, roku 1929. Rádom sv. Sávu 2. stupňa a 1930. Rádom Bieleho orla 5. stupňa.

Ako biskup zozbieral údaje a roku 1930 vydal knihu Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v kráľovstve juhoslovanskom v slove a v obrazoch.

Jeho predčasná smrť bola nesmiernou stratou pre SEAVC a slovenskú menšinu v Juhoslávii a najmä pre cirkevný zbor v Iloku. Jeho telesný život uhasila silná cukrovka a tuberkulóza 2. novembra 1931, v 48. roku života, v Novom Sade. Pochovaný bol 5. novembra v Iloku.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články