MOMS Kulpín

KOS Jednota z Hložian

Mať v spolku vyše 60 tanečníkov je iste pochvalihodné. Keď sú medzi nimi polovica malí tanečníci, tam je aj sľubná budúcnosť. Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian, ktorý bol založený 19. septembra 1948 a vlani oslávil 75 rokov pôsobenia, rozvíja od svojho vzniku bohatú kultúrno-umeleckú činnosť. Tak v nedeľu 16. júna 2024, deň po 52. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., ktorého boli hlavným organizátorom, sa KOS Jednota z Hložian predstavil v amfiteátri v Hložanoch bohatým celovečerným programom. Na galakoncerte všetkých svojich skupín a hostí zaujali početné publikum svojimi vydarenými vystúpeniami. Aj tento koncert potvrdil, že mať takýto spolok je nielen chválitebné, ale aj sľubnou zárukou pre budúcnosť kultúrno-umeleckého života v Hložanoch.

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

Foto Juraj Spevák

 

"Koncom 50. rokov bol dokončený dlho očakávaný objekt budovy Domu kultúry. Sústavnejšie sa začína pracovať začiatkom 60. rokov s vedúcou Máriou Miškovicovou, ktorá si pod dohľad berie mladšie generácie a začína im vštepovať lásku k folklóru už od malých nôh. Nacvičovanie detí už od základnej školy sa prejavilo ako správny krok a v súbore sa časom začalo zhromažďovať veľké množstvo mládeže. Mnohí tanečníci zotrvali v tanci nielen počas základnej školy, ale aj ako stredoškoláci. Koncom 60. rokov okrem týchto mládežníkov prejavovali záujem o ľudový tanec aj staršie generácie. Na túto iniciatívu vznikla staršia tanečná skupina. Tvorili ju prevažne manželské páry, ktorým sa podarilo mnoho rokov kvalitne a úspešne prezentovať hložiansky folklór a zachovávať ľudové tradície do súčasnosti," uvádza Marijan Pavlov TU: https://slovackizavod.org.rs/ludova-kultura/kulturno-umelecke-spolky/kulturno-osvetovy-spolok-jednota-hlozany/

 

Katarína Pucovská
Foto Juraj Spevák

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články