Od svojho založenia Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci zmenila viacej mien a miest pôsobenia. Založená bola v auguste roku 1845 ako súčasť Homolovej Nedeľnej školy. Rokmi ju zastrešovali viaceré ustanovizne, menila sa a prispôsobovala dobe. V dnešných priestoroch knižnica začala pracovať v roku 1988, keď po dlhšej dobe zakotvila na ulici Ľudovej revolúcie č. 9 v adaptovaných priestoroch bývalej „štátnej školy", kde sídli dodnes. Meno dostala podľa svojho zakladateľa, Štefana Homolu, tým sa mu obyvatelia poďakovali a vyjadrili úctu. Je najstaršou knižnicou založenou medzi vojvodinskými Slovákmi a jednou z najstarších knižníc na území Vojvodiny s prevažným počtom kníh v slovenčine mimo hraníc Slovenska. Je predstaviteľkou najstarších ustanovizní v Petrovci. Pri príležitosti jubilea v knižnici je nainštalovaná výstava starých a vzácnych kníh a dokumentov, ktorá bude sprístupnená do 3. septembra 2025.
VYSTAVENÉ KNIHY Z FONDU KNIŽNICE ŠTEFANA HOMOLU
Elementa Jurisprudentiae Hungaricae, Cassoviae (Košice) , 1807
Elementa Matheseos Purae, Budae 1806
Apollodori Bibliothecae Libri tres, Goettingae, 1782
Berantwortunssíchriften, 1799
Uhnleitung der popularen Dogmatiťf, Jena 1786
JánKollár, Spomenica na stogodišnjicu njegova rođenja, Zagreb 1893
Janošik, smutnohra v piatich jednaniach od Miška Skáčanseho, Praha 1880
Slowanský národopis, sestawil Pawel Josef Šafrik, v Praze 1842
Kratičká Dyetetyka od Bohuslawa Tablice, podp. Šafárik a Godra, Wacov 1819
Sláwy dcera, lyricko-epická báseň od Jana Kollára, Pešť 1832
Orbis Sensualium Pictus, Leutschovia, 1685
Naše Slovensko, mesačník pro hájení zájmu uherských Slovaku, Praha
Hrady, zámky a Tvrze Království českého, v Praze 1885
Sobrané spisy básnické Hviezdoslava, Turčiansky Sv. Martin 1895
Malý rečník. Sbierka primeraných básničiek pre slovenskú mládež, v Skalici 1873
Pozdrav zo Slovenska, album fotografií
Nitra, Miloslaw Jos. Hurban, w Prešporku, 1842
Daniel Kolényi a jeho doba, Jozef Maliak, B. Petrovec, 1928
Dejiny literatúry slovenskej, Jaroslav Vlček, Turčiansky Sv. Martin, 1923
Šlabikár zdravia, Dr. M. Jovánović-Batut, Liptovský Sv. Mikuláš, 1906
Znameniti srbskí ľudia, M. Miličević, Turčiansky Sv. Martin, 1911
Jovan Jovanović-Zmaj a jeho vzťah k Čechoslovákom, R. Kovijanić
Jarmilka, Janko Alexy, Turčiansky Sv. Martin
Domová pokladnica, Daniel Lichard, Skalica 1863
Die kunst die Slovakische Sprache, von Gustav Maršall, Leipzig
Čítanka pre III-IV. triedu Ev. a.v. ľudových škôl, sostavil Štefan Kvas, 1917
Pampelišky, drobné povídky a črty, v Praze 1904
Večerní písne, Víťazoslav Hálek, v Praze, 1902
Slováci v Juhoslávii, Rudolf Bednárik, Bratislava 1964
Spisy básnické Andreja Sládkoviča, Turčiansky Sv. Martin, 1899
Slovo a skutek, I.N. Potapenko, v Praze, 1893
Pametní spis vydaný na oslavu stopadesátého výročí narozenin Aloise Senefeldra, vynálezce litografie, v Praze, 1921
Časopis Frčka, ročník IV., Petrovec, marec 1923
Časopis Hevis, ročník I., Petrovec, január 1926
Časopis Živena, ročník VL, Turčiansky Sv. Martin
a ďalšie
O knižnici viac TU: https://www.kulpin.net/o-kulpine/spolky-a-kluby/fk-kulpin/10888-nedelna-skola-a-petrovska-kniznica
Knižnica dnes naplno spĺňa svoje poslanie. Je kultúrnou, vzdelávacou a informačnou inštitúciou, vykonávajúc svoje základné úlohy spracovania, uchovávania, ochraňovania a požičiavania kníh zo svojho knižničného fondu. Organizuje vzdelávacie a kultúrne podujatia zamerané na propagovanie literatúry a čítania, prednášky, výstavy. Je mostom medzi knihou a používateľom a ich spoločných ideí, s pestovaním najvyšších umeleckých hodnôt. Má rozbehnutú spoluprácu s rôznymi inštitúciami v štáte a v zahraničí. Udržiava si tradičné a smeruje k modernému, súčasnému technologickému obdobiu. Služba, práca a výhľad 180. ročnej knižnice sú prejavom kultúry jednej verejnej ustanovizne, ale i tu žijúcej národnosti. Napísala v katalógu k výstave Vesna Valihorová-Filipovićová, riaditeľka Knižnice Štefana Homolu.
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)