MOMS Kulpín

Štyridsať rokov od Černobyľa

Dňa 26. apríla 1986 došlo v jadrovej elektrárni v Černobyle, nachádzajúcej sa v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, k havárii, akú dovtedy ľudstvo nepoznalo. Výbuch štvrtého reaktora premenil dovtedajšiu pýchu Sovietskeho zväzu na miesto smrti a dlhodobého utrpenia. Rádioaktívne látky boli vynesené až do výšky jeden a pol kilometra, zachytili sa v oblakoch a vietor ich rozptýlil na stovky až tisíce kilometrov ďaleko. Už o niekoľko dní, prvého mája 1986, sa kontaminované mračná dostali aj nad územie Vojvodiny. Práve v čase, keď si ľudia tradične pripomínajú Sviatok práce oddychom v prírode, tisíce rodín vyrazili na prvomájový „uranak". Slnečné počasie, smiech, vôňa grilovaného jedla a bezstarostná atmosféra nedávali ani tušiť, že nad nimi sa vznáša rádioaktívny oblak.

 

Foto: https://pixabay.com

 

Foto: https://pixabay.com

 

Informácie o havárii boli spočiatku prísne zatajované. Prvé správy neprichádzali zo Sovietskeho zväzu, ale zo zahraničia – zo Švédska. Aj preto boli varovania v našich médiách neisté, opatrné a pre mnohých nepresvedčivé. V čase, keď sa u nás málo vedelo o mobilných telefónoch a ani internet sa veľmi nepoužíval, sa správy šírili pomaly a neprichádzali po ľudí, ktorí už boli v prírode. Tí, čo mali pri sebe tranzistory, počúvali hudbu, a ak aj zachytili upozornenie, nepripisovali mu veľkú váhu. Veď nič nebolo vidieť ani cítiť.

Až vo večerných hodinách sa správy stávali konkrétnejšími. Odporúčalo sa nevychádzať von a nekonzumovať čerstvú listovú zeleninu, najmä šalát, na ktorého povrchu sa mohli zachytiť rádioaktívne častice. No kto by uveril neviditeľnej hrozbe, keď šalát vyzeral tak zdravo a sviežo? Mnohí, ktorí predsa zapochybovali, nevyhodili dopestovanú zeleninu, ale použili ju napríklad ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Tak sa kontaminácia nepriamo dostávala späť na naše stoly – v mäse, mlieku, vajciach či iných produktoch.

Nebezpečenstvo sa naplno prejavilo až po rokoch. Počet nádorových ochorení začal v nasledujúcom desaťročí citeľne stúpať. Mnohí z tých, ktorí si vtedy užívali bezstarostný prvý máj v prírode, dnes už nemôžu rozprávať o svojich zážitkoch. V našej krajine k nárastu onkologických ochorení prispelo tiež bombardovanie NATO letectvom. Práve v dnešný deň – 25. apríla 1999 – bola bombardovaná ropná rafinéria v Novom Sade, čo spôsobilo ekologickú katastrofu.

Ukrajinská oblasť v okolí nukleárnej katastrofy sa však vyprázdnila a široké okolie sa premenilo na uzavretú zónu, kým my ďalej žijeme v oblasti, na ktorú sa nemilosrdne sypal NATO ochudobnený uránium.

Dnes v širšom okolí Černobyľa žije len niekoľko desiatok tzv. „samoselov" – prevažne starších ľudí, ktorí sa napriek zákazu vrátili do svojich domovov. Radiačná situácia je síce v prístupných častiach monitorovaná a relatívne stabilná, no oblasť zostáva kontaminovaná, najmä v blízkosti poškodeného reaktora. Nad štvrtým blokom bol vybudovaný nový bezpečný kryt, ktorý má zabrániť ďalšiemu úniku radiácie a chrániť životné prostredie.

Paradoxne, príroda si v opustenej zóne našla svoju cestu. Vďaka absencii človeka sa tu rozšírila divá zver a krajina nadobudla nový, hoci zvláštny a znepokojujúci charakter.

Štyridsať rokov po havárii zostáva Černobyľ mementom. Pripomína nám, aký krehký môže byť pokrok a aké vážne následky môže mať chvíľka nezodpovednosti.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články