MOMS Kulpín

Ján Labáth: Život ako cesta, na ktorej sa nestráca iba čas

Ján Labáth sa narodil pred sto rokmi, 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci. Patril ku generácii, ktorej radosť z mladosti bolestne poznačili hrôzy druhej svetovej vojny. Po vojne sa táto generácia so zápalom zapájala do obnovy krajiny, budovania nového života a rozvoja kultúry. Budovali krajší zajtrajšok pre seba a pre nás. Neboli to jednoduché časy a život prinášal nielen príležitosti, ale aj skúšky, ktorých dôsledky si človek často uvedomil až s odstupom rokov. Tú životnú skúsenosť a vekom získanú múdrosť nám zanechal do vena vo svojich veršoch. Dajme sa nimi poučiť, lebo patril medzi ľudí, ktorí aj vo vysokom veku zostali vnímaví k svetu, pozorne sledujúc jeho premeny a vracajúc sa k otázkam, na ktoré ani dlhý život neprinášal jednoznačné odpovede. Jeho poézia a próza boli literárnym obrazom prežitého času, ale aj pokusom porozumieť človeku, jeho nádejam, sklamaniam a zápasom.

 

Z prezentácie knihy „Diaľky a iné" vydanej pri príležitosti deväťdesiatín Jána Labátha (foto Martin Pucovský)

 

Z prezentácie knihy „Diaľky a iné" vydanej pri príležitosti deväťdesiatín Jána Labátha (foto Martin Pucovský)

 

Hlas ľudu 1. januára 1961

 

Hlas ľudu 1. januára 1961

 

Ján Labáth, významný predstaviteľ slovenskej literatúry vo Vojvodine, patril k tým, ktorí dokázali svoju životnú skúsenosť pretaviť do slova. Tvorba mu poskytovala silu a možnosť vyrovnávať sa s dobou, v ktorej žil. Aj vo vysokom veku sa vracal k literatúre, k priateľom a k rozhovorom o slove. Ešte ako deväťdesiatnik sa zúčastnil na literárnom snemovaní v slávnostnej sieni petrovského gymnázia, v meste, kde sa jeho životná cesta začala.

Pri príležitosti svojich deväťdesiatych narodenín venoval priateľom a priaznivcom literatúry rukopis S túžbou a nádejami. V záznamoch o ozvenách zašlého času sa vracal k udalostiam, ľuďom a skúsenostiam, ktoré v ňom zanechali stopu. Medzi nimi má osobitné miesto text Zápisky z chodenia v kruhu, do ktorého zaradil aj báseň s výrečným názvom Curriculum vitae.

Curriculum vitae

A predsa iba chodenie v kruhu
Na krokoch ani tak veľmi nezáleží
Len škoda topánok ktoré sme zodrali
Len škoda viery ktorú nám vzali
Škoda očí ktoré kalili
Škoda chrbtíc ktoré lámali
Na križovatkách s pobláznenými
Tabuľami Škoda nádejí Škoda
Dôvery

Latinské curriculum vitae (CV) znamená priebeh života, bežne životopis. Labáth však tomuto svojmu CV dáva trpký, ironický význam. Namiesto zoznamu dosiahnutých úspechov predkladá bilanciu toho, čo sa cestou stratilo. Človek kráča, namáha sa, hľadá správny smer, no napokon zisťuje, že sa pohyboval iba v kruhu.

Na ceste životom sa zodrali topánky, čo je aj samozrejmosťou. No, stratená viera, zakalené oči a zlomené chrbtice už hovoria o hlbokých ranách a veľkých stratách. Hovoria o sklamaní, manipulácii, nátlaku a narušenej ľudskej dôstojnosti.

A tie pobláznené tabule na križovatkách? Tie akoby symbolizovali svet, v ktorom sa človek nemôže spoľahnúť ani na smerovníky, ktoré mu majú pomáhať nájsť cestu. Ten pobláznený svet a kreátori jeho politiky navigujú ľudí na zlý smer.

Až 6-krát opakujúce sa slovo škoda znie ako povzdych, no možno v ňom počuť aj tichú obžalobu. Škoda vynaloženej námahy. No omnoho väčšia škoda je stratená viera, pošliapaná dôstojnosť a dôvera, ktorú už nemožno jednoducho obnoviť.

Keď sa dnes, pri storočnici jeho narodenia, vraciame k jeho veršom, zostáva v nás otázka: Čo nám po všetkých prejdených cestách zostane?

Možno práve v tom spočíva múdrosť básnika, ktorý sa na sklonku života obzrel späť bez prikrášľovania. Svojím trpkým poznaním nás chcel prinútiť premýšľať aj o vlastnom živote. Chcel nás poučiť, že treba ísť cestou na ktorej nestratíme to najcennejšie. Ušetriť nás prípadných podobných lamentácií: škoda, škoda, škoda...

Ján Labáth zomrel 2. apríla 2018 v Novom Sade. Pochovaný je na petrovskom cintoríne, v meste svojho narodenia, ku ktorému sa viaže začiatok jeho životnej cesty.

Viac TU: https://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/10787-zapisky-z-chodenia-v-kruhu

https://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/10202-in-memorian-jan-labath-1926-2018

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články