Poľovnícky spolok Fazan

Čudesný svet Dunđerských

Na gymnáziu v Báčskom Petrovci včera prebiehala prezentácia knihy Zorana Subotičkého "Čudesni svet Dunđerskih" (Čudesný svet Dunđerských). Okrem autora knihy špeciálnym hosťom bol aj Ervin Hadžimurtezić, ktorý excelentne zahral úryvok z hry „Od raja do beznjenice" – jednej zo štyroch hier z prezentovanej knihy. Obecenstvo tak malo možnosť vžiť sa do pozície básnika Lazu Kostića a prežívať jeho beznádejnú lásku k mladučkej Lenke Dunđerskej. Zoran Subotički v prvej časti predstavil svoju knihu a ozrejmil state rozčlenené do niekoľkých celkov. V prvej stati pod názvom Bol Shakespeare v Taliansku alebo: prečo hra „Od raja do beznjenice"? urobil paralelu medzi tragickou láskou Romea a Julie a Lazu a Lenky. V ďalších častiach opisuje čudesný, či nádherný svet Dunđerských, ich príchod z Hercegoviny do Vojvodiny, „zeme zasľúbenej", ich rozmach a krach – po I. sv. vojne agrárnou reformou im začali odoberať z pôdy a po II. sv. vojne im všetko zobrali. Osobitná časť v knihe je venovaná Lazovi Kostićovi – v súhvezdí Dunđerských. Autor do knihy zaradil aj štyri svoje drámy: Od raja do beznjenice, Lazar veľký, Dunđerský, Mara, Bogdanova a Môj pohľad do budúcnosti alebo testament Bogdana Dundjerského...Subotički sa zmienil aj o monodráme Lazar veľký, Dunđerský, v ktorej Lazara majstrovsky hrá Miodrag Petrović a ktorú režíroval Ľuboslav Majera.

 

Čudesný svet Dunđerských

 

Čudesný svet Dunđerských

 

Čudesný svet Dunđerských

 

Čudesný svet Dunđerských

 

Čudesný svet Dunđerských

 

Čudesný svet Dunđerských

 

Predstavujúc Lazara Dunđerského (1833—1917) Zoran Subotički uviedol, že to bol očividne muž neskutočného talentu pre obrat kapitálu, pre získavanie materiálnych statkov, ale aj pre udržiavanie dobrých vzťahov a spojení nielen s ekonomickou, ale aj intelektuálnou elitou jeho doby. Bol ženatý so Sofiou, dcérou miestneho farára v Srbobrane, mali jedenásť detí, ale skazou tej doby boli choroby, ktoré pripravili o život šesť ich detí. Nažive zostali dcéry Milka, Olga, Lenka a synovia Đorđe a Gedeon. Bohatstvo, ktoré ich otec Lazar nadobudol tvrdou prácou, šikovnými a múdrymi rozhodnutiami v oblasti hospodárstva, z neho urobilo najsilnejšieho a najbohatšieho Srba rakúsko-uhorskej monarchie. Ako všetci Dunđerskí aj Lazar spojil svoj osud s pôdou, s poľnohospodárstvom. Od ekonomicky upádajúcej uhorskej šľachty kupoval pôdu, kaštiele a spahiluky v Čelareve, Kulpíne, Novom Bečeji, kým v Hajdučici si sám postavil nový zámok podľa vzoru čelarevského. V jeho vlastníctve boli aj hotely „Carica Jelisaveta" (dnešný hotel Vojvodina) a „Grand Hotel Majer" (dnes Vojvođanska banka) na Miletićovom námestí v Novom Sade. Lazar bol aj veľkým dobrodincom. V Novom Sade vystaval budovu divadla na nádvorí jeho hotela „Carica Jelisaveta", ktorú daroval, či vskutku prenajal – za symbolický jeden forint ročne Srbskému národnému divadlu! Stavbu dokončil v roku 1895, v roku, keď zomrela jeho milovaná dcéra Lenka Dunđerská. Takýto čudesný život chcel Zoran Subotički dať do formy drámy, aby čo najviac ľudí spoznalo túto grandióznu postavu starej Vojvodiny. Napísal preto monodrámu Lazar veľký, Dunđerský. Réžiu zveril Petrovčanovi Ľuboslavovi Majerovi, ktorý sa včerajšej prezentácie zúčastnil spolu s manželkou Miluškou.

Po prezentácii, ktorá bola majstrovsky pripravená, si prítomní mohli kúpiť knihu s podpisom autora. Škoda len, že záujem o podujatie nebol veľký.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články