Poľovnícky spolok Fazan

Deväťdesiatnička Zuzana Čelovská

Zuzana Čelovská rod. Kopčoková z Kulpína sa narodila 28. mája 1933 a v nedeľu oslávila deväťdesiate narodeniny. Patrí medzi najstarších Kulpínčanov. Od nej je o tri roky starší Pavel Chlipec, manžel známej kulpínskej kuchárky, ktorý však od nedávna žije v Petrovci. Katarína Čániová je od nej staršia o dva roky a toho času v Kulpíne sú ešte dve ženy narodené roku 1933, sú to Amalija Nikolić a Katarina Radiković. Zuzana Čelovská svoje krásne jubileum oslávila v kruhu rodiny a za slávnostným stolom ich bolo 18. Má dve dcéry, tri vnúčatá a 6 pravnúčat. Zablahoželať jej prišli všetci, aj tí zo zahraničia. Mala z toho radosť nesmiernu. Veď, čo viac si priať, ako šťastné, milujúce tváre okolo seba?

 

Oslávenkyňa Zuzana Čelovská

 

Oslávenkyňa Zuzana Čelovská

 

Rodičia Zuzany Čelovskej

 

Rodičia Zuzany Čelovskej

 

S manželom Pavlom oslávili zlatú svadbu

 

S manželom Pavlom oslávili zlatú svadbu

 

Zuzana Čelovská roku 2000

 

Zuzana Čelovská roku 2000

 

Zuzana Čelovská, členka cirkevného spevokolu

 

Zuzana Čelovská, členka cirkevného spevokolu

 

Život ju v detstve a mladosti nemaznal. V roku 1934 keď mala iba 16 mesiacov, vo veku 28 rokov zomrel jej otec, podľahol týfusu. Na dome vraj vtedy museli mať zavesený oznam o úmrtí a do studne museli hodiť „bielilo", s ktorým sa bielili pradená, aby vodu dezinfikovali. Matka sa potom sama musela starať o dve deti, no dlho ani ona nevydržala, o desaťročie sa pobrala za manželom. Dcéra Zuzana vtedy mala 12 rokov, za sebou mala päť tried základnej školy a spoveď. V tom čase sa chodilo 6 rokov do základnej školy, no mama ju už do školy nemohla zapísať a nik ju do školy nevolal, zostala teda doma pracovať.

Po matkinej smrti zostali dve siroty: ona 12 ročná a brat Ján 16 ročný. Sami sa o seba nemohli starať, prišla teda k nim stará mama Koruniakova. Ona veľa tkávala a priadla cverny a kým bola mladšia chodievala predávať tkané handrovky a uteráky do Belehradu. Neskôr už nevládala chodiť na trhy a jarmoky, tak to robili jej vnúčatá. Naučila ich aj štrikovať „zepe" (vlnená obuv) a tie chodievali pešo predávať na trhy do Šove (Ravno Selo) a do Zmajeva. S bratom sa občas pešo vybrali nakupovať mletú papriku do Hložian, do Petrovca, alebo aj do Sentivánu (Despotova) a aj ju predávali v Šove a Zmajeve, lebo tam bola oveľa drahšia. Všade chodievali pešo, nemali voz a ani bicykel. Nebolo im ľahko, ale na živobytie sa peniaze museli zabezpečiť.

-Moji rodičia sa spolu dožili iba 66 rokov a ja už mám 90. Mama bola rodená Koruniakova, ona zomrela 38 ročná, no jej otec bol narodený roku 1849 a zomrel 1944. Dožil sa 95 rokov, ja som hádam po ňom zdedila zdravie.

Hovorí Zuzana Čelovská a ďalej pokračuje:

-Keď som mala 15 rokov začala som robiť na niekdajšej Dunđerskovej konopnej fabriky, po vojne sa menovala Červená hviezda a pozdejšie na tzv. Dragutinovej konopnej fabriky, to bola asi bývalá Majerova fabrika. Vydala som sa keď som mala 16 a pol rokov, vlastne „odbegla" som, na svadbu sme peňazí nemali. Predtým sme dva roky spolu chodievali.

Bolo to roku 1949 a vydala sa za Pavla Čelovského. On býval na Krošlákovom salaši. Čelovskovci vtedy ešte svoj dom nemali, no mali 5 kj pôdy. Do rodiny prišla mladučká posila, postupne sa začalo gazdovať a postupne obrábali, čo svoju, čo „napoli", až 35 kj pôdy. Neskôr si vystavali „nabíjaný" dom na Fruškohorskej ulici, kde Zuzana Čelovská dodnes žije. Manžel zomrel pred 23 rokmi a brat pred 24 rokmi. Má však deti, ktoré sa o ňu dobre starajú a tu sú už aj dospelé vnúčence, ktoré ochotne pomôžu, keď je pomoc potrebná.

-Všetko držím v hlave, všetky dátumy, všetkých presne viem kedy sa narodili, zomreli...Môj praapko Koruniakov bol narodený 1885 a zahynuli 1914 a apko Koruniakov zomrel 1944. Viem dátumy narodenia všetkých vnúčeniec a pravnúčat, bližších a ďalších členov rodiny. Všetko si ja to držím v hlave.

Nech aj ďalej zdravie a pamäť dobre slúžia!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články