Poľovnícky spolok Fazan

Nárečia Slovákov v Srbsku v kontexte jazykovej, kultúrnej a konfesionálnej identity

Hríbová, Marina: Nárečia Slovákov v Srbsku. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2025. 208 s.
Monografická práca Maríny Hríbovej predstavuje významný a aktuálny príspevok do oblasti slavistiky a dialektológie, osobitne v rámci výskumu jazykových enkláv v stredoeurópskom kontexte. Publikácia neostáva len pri opisnom zachytení stavu nárečí Slovákov v Srbsku, ale zároveň ponúka širší interpretačný rámec umožňujúci uchopiť procesy, prostredníctvom ktorých sa formuje a udržiava jazyková, kultúrna i konfesionálna identita v podmienkach dlhodobého jazykového kontaktu, typického pre multikultúrne a viacjazyčné prostredie.

 

Fotografia zo súkromného archívu Maríny Hríbovej

 

Fotografia zo súkromného archívu Maríny Hríbovej

 

Dielo vyšlo v druhej polovici roka 2025 vo vydavateľstve Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokú odbornú úroveň publikácie potvrdzuje aj zloženie recenzentského tímu, ktorý tvoria uznávaní odborníci v oblasti slavistiky a dialektológie – Ivor Ripka (Slovensko), Marianna Sedláková (Slovensko) a Dragana Radovanović (Srbsko). Ich odborné zázemie a výskumné zameranie zároveň potvrdzujú pevné ukotvenie publikácie v súčasnom vedeckom diskurze.

Z metodologického hľadiska je publikácia založená na systematickom terénnom výskume realizovanom v období rokov 2014 až 2025. Autorka skúmala slovenské nárečia v tridsiatich šiestich lokalitách so slovenským obyvateľstvom na území Srbska, čím nadväzuje na klasické výskumy Jozefa Štolca zo štyridsiatych rokov 20. storočia. Časový odstup takmer ôsmich desaťročí umožňuje nielen aktualizáciu poznatkov, ale aj sledovanie dlhodobých vývinových tendencií a dynamiky jazykových zmien.

Jednou z výrazných predností publikácie je jej interdisciplinárny charakter. Jazykovedná analýza je prepojená s poznatkami z histórie, geografie a kulturológie, čo umožňuje komplexné a mnohovrstevné uchopenie skúmanej problematiky. Vývin slovenských nárečí v Srbsku je tak interpretovaný ako výsledok vzájomného pôsobenia jazykových, historických, kultúrnych a konfesionálnych faktorov. Osobitne významnú úlohu pritom zohráva konfesionálna identita, často spätá s evanjelickým prostredím, ktorá sa ukazuje ako stabilizačný prvok pri zachovávaní jazykovej kontinuity.

V tomto rámci monografia prispieva aj k širšej diskusii o charaktere strednej Európy ako priestoru jazykovej plurality a kultúrnej diverzity. Slovenská komunita v Srbsku predstavuje modelový príklad dlhodobej koexistencie viacerých jazykov, kultúrnych tradícií a náboženských identít, pričom si dokáže udržiavať vlastnú identitu aj v inojazyčnom prostredí.

Publikácia zároveň mapuje historicko-kultúrne súvislosti osídľovania územia dnešnej Vojvodiny Slovákmi. Mimoriadne podnetné sú pasáže venované životu tejto komunity počas viac než 280 rokov existencie mimo územia Slovenska. Práca tak ponúka komplexný pohľad na vývin slovenských nárečí v Srbsku a ich postavenie v rámci slovenského nárečového systému.

Analytické jadro monografie tvorí spracovanie rozsiahleho jazykového materiálu pozostávajúceho z približne dvesto autentických audiozáznamov nárečových prejavov. Na základe ich analýzy autorka dokumentuje aktuálny stav nárečí, ako aj ich postupné premeny pod vplyvom jazykového kontaktu, predovšetkým so srbčinou, ale aj s maďarčinou a nemčinou. Zároveň sa venuje perspektívam ďalšieho vývinu nárečí v kontexte globalizačných procesov a demografických zmien, ktoré výrazne ovplyvňujú jazykové správanie minoritných spoločenstiev. Jazyk sa v tomto kontexte profiluje ako kľúčový nositeľ identity a kolektívnej pamäti.

Významným prínosom práce je aj zachytenie jazykovej situácie v 21. storočí, keď je vplyv dominantného štátneho jazyka výraznejší než v období povojnových výskumov. Monografia tak neponúka iba deskriptívny materiál, ale aj interpretačný rámec umožňujúci hlbšie pochopenie javov bilingvizmu a dynamiky nárečových systémov.

Z celkového hľadiska ide o koncepčne premyslené a metodologicky precízne spracované dielo, ktoré výrazne obohacuje poznanie slovenských jazykových enkláv. Publikácia presvedčivo ukazuje, že jazykové javy nemožno interpretovať izolovane, ale je nevyhnutné ich vnímať v kontexte širších historických, kultúrnych a spoločenských procesov. Vývin slovenských nárečí v Srbsku je úzko spätý s kolonizačnými pohybmi, vnútornými migráciami i každodennou interakciou s inými etnickými skupinami.

Monografia preto predstavuje nielen významný prínos pre slovenskú dialektológiu a slavistiku, ale aj relevantný zdroj pre výskum kultúrnej identity, kolektívnej pamäti a hodnotových systémov v stredoeurópskom priestore. Nezanedbateľný význam má aj pre srbistiku, keďže prináša cenný empirický materiál k výskumu slovensko-srbského jazykového kontaktu, osobitne v oblasti bilingvizmu, interferencie a dynamiky jazykových zmien v minoritnom prostredí. V tomto kontexte prispieva k hlbšiemu porozumeniu fungovania srbčiny v prostredí jazykových enkláv na území Srbska. Zároveň potvrdzuje, že jazyk, kultúra a náboženstvo zostávajú aj v súčasnosti kľúčovými piliermi identity minoritných komunít, a to napriek pretrvávajúcemu tlaku globalizačných procesov.

 

Magister komunikólogie Uroš Dražević, diplomovaný novinár

 

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články