Šachový klub Kulpín

Đoka Dunđerski ako športovec a mecenáš na plátne: nová výstava v Báčskom Petrovci

V Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci dnes slávnostne otvorili výstavu s názvom „Đoka Dunđerski v kulpínskom športe", ktorej autorom je maliar Vojin Rupić. Expozícia prináša 19 olejomalieb, ktoré originálnym spôsobom zachytávajú osobnosť Đoku Dunđerského ako vášnivého milovníka športu, predovšetkým konských dostihov, ale aj ako poľovníka, rybára či podporovateľa sokolského hnutia a dokonca lyžiarstva.

 

Đoka Dunđerski s členmi KUS Kulpín hrá kolky (1929)

 

Đoka Dunđerski s členmi KUS Kulpín hrá kolky (1929)

 

Đoka Dunđerski so svojimi holubmi (1935)

 

Đoka Dunđerski so svojimi holubmi (1935)

 

Đoka Dunđerski s členmi Sokolskej jednoty (1934)

 

Đoka Dunđerski s členmi Sokolskej jednoty (1934)

 

Đokoví džokeji: Fraňo Betlehem, Samo Cerovský a Janko Spevák (1921)

 

Đokoví džokeji: Fraňo Betlehem, Samo Cerovský a Janko Spevák (1921)

 

Žrebčín Kulpín Đoku Dunđerského (1919)

 

Žrebčín Kulpín Đoku Dunđerského (1919)

 

Klusák Rekontra s károu a kočišom Samom Cerovským (1921)

 

Klusák Rekontra s károu a kočišom Samom Cerovským (1921)

 

M. Hemela, O. Maglovský, V. Rupić, V. Šešum, A. Séčová-Pintírová a V.Valentík

 

M. Hemela, O. Maglovský, V. Rupić, V. Šešum, A. Séčová-Pintírová a V.Valentík

 

Đoka Dunđerski ako športovec a mecenáš na plátne: nová výstava v Báčskom Petrovci

 

Đoka Dunđerski ako športovec a mecenáš na plátne: nová výstava v Báčskom Petrovci

 

Đoka Dunđerski ako športovec a mecenáš na plátne: nová výstava v Báčskom Petrovci

 

Myšlienka vytvoriť tento nevšedný maliarsky cyklus sa zrodila ešte v roku 2022 počas prezentácie knihy Velimira Šešuma Kulpín – O ergele Đoku Dunđerského na Kulpínskej pustare od 1919 do 1941. Podujatie sa konalo v priestoroch Dunđerského kaštieľa v Kulpíne a organizoval ho Klub Kulpínčanov. Zbeletrizovaný historický príbeh o významnom veľkostatkárovi a jeho rozvoji jazdeckého športu v období Kráľovstva Juhoslávie sa stal impulzom pre vznik umeleckého projektu, ktorý dnes vyústil do aktuálnej výstavy.

Autor knihy sa rozhodol preniesť príbehy z jej stránok na plátno a oslovil maliara Vojina Rupića. Ten sa tejto výzvy ujal s mimoriadnym nasadením – počas piatich rokov vytvoril súbor 19 obrazov, ktoré dnes tvoria jadro výstavy.

Slávnostnú vernisáž otvorila riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová, ktorá privítala hostí a zdôraznila význam podobných projektov pre uchovávanie kultúrnej pamäti. K prítomným sa prihovoril aj autor námetu Velimir Šešum, ako aj samotný maliar Vojin Rupić. Hovorili o tom, ako obrazy vznikali a ako, okrem dobových fotografií a historických záznamov, v správnom zachytení doby a udalostí im pomáhali aj obrazy Zuzky Medveďovej.

Program otvorenia bol obohatený o umelecké vstupy. Najprv pieseň o Kulpíne zaspieval Miroslav Hemela za hudobného sprievodu Ondreja Maglovského. O význame rodiny Dunđerských hovoril autor knihy Čudesni svet Dunđerskih Zoran Subotički. Úryvok z jeho monodrámy „Lazar Veliki, Dunđerski" pôsobivo predniesol významný srbský herec Miodrag Petrović. Záver programu patril spoločnému hudobnému vystúpeniu, keď zaznela pieseň „Već odavno spremam svog mrkova", ku ktorej sa spontánne pridal aj herec Petrović.

Recenzentom výstavy je Radovan Jandrić, pričom samotnú výstavu otvoril výtvarný kritik Vladimír Valentík.

Výstava „Đoka Dunđerski v kulpínskom športe" svedčí o tom, že rodina Dunđerských dodnes predstavuje silný inšpiračný zdroj. Ich odkaz je vnímaný ako symbol podnikavosti, modernizačného úsilia a snahy o zvyšovanie kvality verejného života vo Vojvodina.

Prostredníctvom tejto výstavy sa príbehy minulosti novým, tvorivým spôsobom približujú súčasnému publiku.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články