Spolok žien

Z Kulpína mizne jeho tvár – kde je zodpovednosť?/ Kulpin gubi svoj identitet – gde je odgovornost?

V utorok 17. júna sa v rámci pravidelných protestných aktivít neformálneho združenia občanov Báčskopetrovskej obce ozvalo aj srdce Kulpína. Po pietnom 16-minútovom tichu, ktorým sa každý týždeň vzdáva úcta obetiam zrúteného prístrešku v Novom Sade, nasledovalo v Kulpíne hlasné a naliehavé upozornenie na neutíchajúci problém – devastáciu historického a kultúrneho dedičstva v tejto osade. Kulpín, niekdajšie „Malé Karlovce", nositeľ neporovnateľne väčšieho významu, než napovedá jeho rozloha či počet obyvateľov, sa dnes mení na smutnú kulisu vlastnej slávy.

 

Z Kulpína mizne jeho tvár – kde je zodpovednosť?/ Kulpin gubi svoj identitet – gde je odgovornost?

 

Z Kulpína mizne jeho tvár – kde je zodpovednosť?/ Kulpin gubi svoj identitet – gde je odgovornost?

 

Z Kulpína mizne jeho tvár – kde je zodpovednosť?/ Kulpin gubi svoj identitet – gde je odgovornost?

 

Z Kulpína mizne jeho tvár – kde je zodpovednosť?/ Kulpin gubi svoj identitet – gde je odgovornost?

 

Z Kulpína mizne jeho tvár – kde je zodpovednosť?/ Kulpin gubi svoj identitet – gde je odgovornost?

 

Z Kulpína mizne jeho tvár – kde je zodpovednosť?/ Kulpin gubi svoj identitet – gde je odgovornost?

 

Miroslava Blažićová a Milina Zimová, ktoré sa občanom prihovorili priamo v centre dediny, pomenovali to, čo mnohí dlhodobo prehliadajú – Malý a Veľký kaštieľ, dom Georgija Brankovića, stará škola, pravoslávna a evanjelická cirkev tvoria jedinečný historický komplex, no namiesto pýchy sú niektoré z nich dnes nemou výstrahou. Výstrahou, že čas nečinnosti nenapraviteľne ničí to, čo po generácie tvorilo identitu tohto mesta.

Na letáku, ktorý aktivisti nalepili na jedno z chátrajúcich okien „Obecného domu", sa čierne na bielom píše, že tieto objekty boli vyhlásené za kultúrnu pamiatku s veľkým významom. Napriek tomu už desaťročia chátrajú. Rekonštrukcia Obecného domu sa začala ešte v roku 2008, no do dnešného dňa nie je dokončená. A Dom kultúry, miesto spoločenského života, je už niekoľko mesiacov mimo prevádzky.

A preto odznela výzva adresovaná nielen Obecnému vedeniu, ale aj Múzeu Vojvodiny a Pokrajinskému ústavu pre ochranu pamiatok: Ako dlho ešte budú musieť Kulpínčania so zviazanými rukami sledovať rozpad všetkého, čo im zanechali ich predkovia?

Dnes je naliehavé nielen obnoviť chátrajúce stavby, ale aj vypísať voľby do Rady Miestneho spoločenstva Kulpín. Nech sa konečne aj domáci môžu starať o svoju dedinu, ako si to zaslúžia. Ako to kedysi vedeli – a stále ešte vedia.

Otázkou však ostáva: Koľko Kulpínov ešte stratíme, kým pochopíme, že ticho nie je riešením?

V rovnakom tichu strácame aj ďalšie dôležité historické objekty v našej obci. V Petrovci: budovu starej kníhtlačiarne (súdu), budovu starej Čajakovej školy, Vrbaru...

 

Z Kulpína mizne jeho tvár – kde je zodpovednosť?/ Kulpin gubi svoj identitet – gde je odgovornost?

 

Kulpin gubi svoj identitet – gde je odgovornost?

U utorak, 17. juna, u okviru redovnih protestnih aktivnosti neformalne grupe građana opštine Bački Petrovac, oglasilo se i srce Kulpina. Nakon 16-minutnog ćutanja u znak poštovanja prema žrtvama urušavanja nadstrešnice u Novom Sadu, usledio je u Kulpinu glasan i jasan apel na sve veći problem – devastaciju istorijskog i kulturnog nasleđa ovog sela.

Kulpin, nekadašnji „Mali Karlovci", nosilac značaja daleko većeg od svoje veličine i broja stanovnika, danas je tužna senka svoje nekadašnje slave. Miroslava Blažić i Milina Zima su se obratile okupljenima u samom centru sela, jasno ukazujući na ono što mnogi već godinama ignorišu – Mali i Veliki kaštel, kuća Georgija Brankovića, stara škola, pravoslavna i evangelistička crkva zajedno čine jedinstveni istorijski kompleks koji bi trebalo da bude ponos mesta, a zapravo je postao upozorenje. Upozorenje da nas pasivnost i ćutanje vode ka potpunom gubitku kulturnog identiteta.

Na letku koji su aktivisti zalepili na prozor oronule zgrade tzv. „Opštinske kuće", jasno stoji da su pomenuti objekti proglašeni kulturnim dobrom od velikog značaja. Ipak, oni decenijama propadaju. Obnova Opštinske kuće započela je još 2008. godine, ali do danas nije završena. A Dom kulture, mesto društvenog života, već mesecima nije u funkciji.

Zbog toga je upućen jasan apel ne samo opštinskim vlastima, već i Muzeju Vojvodine i Pokrajinskom zavodu za zaštitu spomenika kulture: Dokle će Kulpinčani vezanih ruku morati posmatrati propadanje svega što im je ostavljeno u amanet?

Danas je hitno potrebno ne samo obnoviti ove zgrade, već i raspisati izbore za Savet Mesne zajednice Kulpin. Neka se konačno meštani mogu brinuti o svom selu – jer znaju kako. Znali su nekada, znaju i danas.

Pitanje je samo: koliko još Kulpina moramo izgubiti da bismo shvatili da ćutanje nije rešenje?

U istoj toj tišini gubimo i druge važne istorijske objekte u našoj opštini. U Petrovcu: zgradu stare štamparije (suda), zgradu stare Čajakove škole, Vrbaru...

 

Katarína Pucovská

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články