Cirok patrí k priemyselným rastlinám, ktoré – podobne ako chmeľ – niesli dobré meno Báčskeho Petrovca ďaleko za jeho hranice. V časoch najväčšieho rozkvetu bolo možné metly s nápisom „Kooperatíva Báčsky Petrovec" nájsť v mnohých domácnostiach po celej Európe. Vyrábali sa v miestnej továrni Proletár, neskôr známej ako Proleter, ktorá sa zlúčila s Kooperatívou – spoločnosťou orientovanou na export a import. Ich spolupráca znamenala úspešný vývoz petrovskej metly na zahraničné trhy. Vyrobenej metle predchádzal náročný proces pestovania ciroku, ktorý vyžadoval veľa živej ľudskej práce. Ručné zrezávanie metlín sa konalo v auguste, v čase letných páľav. Pot sa stekal po tele a cirok spôsoboval nepríjemné štípanie.
Maliar Vladimír Urbanček zvečnil zrezávanie ciroku
Rok 1975: Zrezávanie ciroku u Andrášikov v Kulpíne
Cirok metlový
Rok 2025: Strojom skosený cirok
Rok 2025: Mechanizovane „zrolovaný" cirok
Juraj Slavka vyrába metly pomocou jednoduchého stroja
Metly a metličky
Tradícia pestovania ciroku metlového má v Petrovci bohatú históriu. Svedčí o tom aj činnosť Výskumného ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny, ktorý sa venoval výskumu tejto plodiny i iných hospodárskych kultúr. Hoci továreň Kooperatíva už neexistuje, výroba metiel v Petrovci nezanikla. Preniesla sa do súkromných podnikov a do domácich dielní, kde sa jej dodnes venujú bývalí zamestnanci i noví remeselníci. O cirok teda stále vládne záujem. Lenže, ako ho pestovať, keď nieto robotníkov ochotných pracovať v letnej pále na teplote viac ako 35°C?
Zrezávanie ciroku bolo a ostáva náročnou manuálnou prácou. Každá metlička sa ručne zrezáva, suší na roli a viaže do snopov. Potom sa očistí od semiačok, ktoré nachádzajú ďalšie využitie – sú cennou bielkovinovou potravou pre vtáctvo i statok. Tento proces, plný poctivej roboty, zachytil na svojich maľbách aj petrovský umelec Vladimír Urbanček.
Ani výroba metiel nie je jednoduchá a tiež si vyžaduje poctivú robotu, pritom cirokový prach dráždi kožu a dýchacie ústrojenstvo.
Medzi tých, ktorí si remeslo výroby metiel osvojili, patrí Juraj Slavka z Báčskeho Petrovca. Remeslu sa priučil u suseda, ktorý dnes vlastní súkromnú dielňu. Juraj vyrába metly tradičným spôsobom – pomocou jednoduchého stroja, ktorý si dal vyhotoviť u majstra.
To, čo je však, napriek všetkému uvedenému, predsa veľkou výhodou pri pestovaní ciroku, je nenáročnosť tejto plodiny, ktorá má nízke nároky na vodu, pritom vyžaduje dostatok tepla. Práve preto sa v posledných rokoch, keď letá bývajú čoraz horúcejšie a suchšie, niektorí poľnohospodári k jej pestovaniu opäť vracajú.
Kým jedných odrádza namáhavé ručné zrezávanie metličiek, odvážnejší sa odradiť nedajú a skúšajú mechanizovaný zber.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)