Zajtra sa dožíva 75 rokov Mgr. Juraj Šefčík, selenčský rodák, teológ, najprv kovačický kaplán a potom farár bieloblatský, kulpínsky, senický, v súčasnosti pôsobiaci v cirkevnom zbore Hlboké na Slovensku, a niekdajší predseda Matice slovenskej v Juhoslávii (dnes Matice slovenskej v Srbsku). Jeho život a dielo sú neoddeliteľne späté so slovenskou duchovnosťou a národnou spolupatričnosťou – hodnotami, ktoré neúnavne presadzoval najprv na Dolnej zemi a neskôr aj na Slovensku.
Juraj Šefčík na kazateľnici v kulpínskom kostole
Počas kaplánskej služby v Kovačici: Juraj Šefčík s manželkou Alicou oblečenou v kovačickom kroji
Pietna spomienka na kovačickom cintoríne, pri 50-tom výročí smrti farára Jána Čaploviča

V roku 2015 predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš udelil J. Šefčíkovi Pamätnú medailu Trnavského samosprávneho kraja. Predtým, v roku 2010 ho ocenil aj primátor mesta Senica RNDr. Ľubomír Parízek, ktorý mu odovzdal Pamätnú plaketu mesta Senica za šírenie kresťanských hodnôt, uctievanie národných dejateľov a prínos do kultúrneho diania v Senici.
Zarámované malé maturitné tablo zo školského roku 1968/1969 z petrovského gymnázia visí na stene hurbanovskej fary v Hlbokom
V Pamätnej Hurbanovej izbe v Hlbokom
11. augusta 2024 s vnukom a manželkou v petrovskom kostole
Oslava s najbližšími
S manželkou a autorkou textu
Na brázde duchovnosti a národného uvedomenia
Juraj Šefčík sa narodil v Selenči roku 1950. Po absolvovaní základnej školy v rodisku pokračoval na slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci, kde zmaturoval roku 1969. Teologické štúdiá ukončil v Bratislave na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte roku 1974. V tom istom roku uzavrel manželstvo s Alicou rod. Manovou a na sklonku roka bol biskupom Jurajom Struhárikom ordinovaný za kňaza v rodnej Selenči. Svoju duchovnú cestu začal v Kovačici ako kaplán po boku seniora banátskeho seniorátu Karola Chalupku. Po vojenskej službe pôsobil od roku 1976 v Bielom Blate, kde sa manželom narodila dcéra Alicka. O tri roky neskôr prijal pozvanie do cirkevného zboru v Kulpíne, kde sa jeho meno natrvalo zapísalo do duchovných aj kultúrnych dejín slovenskej komunity vo Vojvodine.
V službách cirkvi a slova
Popri kňazskej službe sa venoval aj publicistickej činnosti. Od roku 1986 bol výkonným redaktorom mesačníka Evanjelický hlásnik, neskôr aj cirkevnej Ročenky. V rámci medzinárodnej spolupráce bol v roku 1993 zvolený za člena Výkonného výboru európskej inštitúcie KALME – Výboru pre koordináciu komunikácií evanjelických menšinových cirkví Európy.
Rovnakého roku začal spolu s redaktorkou novosadského rozhlasu Katarínou Pucovskou pripravovať duchovnú reláciu v slovenskej reči Pohľady k výšinám, a od roku 1995 aj mládežnícku verziu tejto relácie, ktorá sa stala významnou platformou duchovného slova pre vojvodinských Slovákov.
Matica slovenská – srdcová záležitosť
Začiatkom 90. rokov, po politických zmenách v Juhoslávii a štiepania krajiny, keď sa veľkosrbské nacionalistické vášne rozhoreli, aktívne sa zapojil do obnovovania činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii, ktorá nadväzovala na tradície prvej matičnej organizácie z roku 1932. Stál pri zrode matičného odboru v Kulpíne a stal sa jeho prvým predsedom. V roku 1996 bol zvolený za predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, čím sa zaradil medzi najvýraznejšie osobnosti kultúrneho a národného života vojvodinských Slovákov, ktoré si v turbulentných časoch vedeli zastať na čelo národa, na tú správnu stranu. Jeho pôsobenie v Matici bolo charakteristické úsilím o posilňovanie vzťahov medzi Slovenskom a krajanmi na Dolnej zemi – myšlienkou, ktorej zostal verný celý život.
Cesta späť ku koreňom
Keď v roku 1997 prijal pozvanie do evanjelického cirkevného zboru v Senici, symbolicky sa vrátil do rodného kraja svojich predkov, ktorí kedysi práve zo Senice odišli osídliť Dolnú zem. V Senici pôsobil s plným nasadením, v roku 2007 bol zvolený za seniora Myjavského seniorátu, a aj po odchode do dôchodku zostal verný duchovnej službe. Dnes pôsobí v cirkevnom zbore v Hlbokom, kde pokračuje v buditeľskej tradícii Jozefa Miloslava Hurbana. Na tej istej fare, v ktorej Hurban kedysi žil a pracoval, v súčasnosti sa Juraj Šefčík stará o duchovný i kultúrny odkaz tohto velikána. Ako vynikajúceho znalca Hurbanovho života a diela angažujú ho ako ochotníckeho kustóda Hurbanovej pamätnej izby v Hlbokom.
Rodina
S manželkou Alicou majú dcéru Alicu, ktorá od stredoškolských rokov žije na Slovensku, kde absolvovala Evanjelické lýceum a v štúdiu a potom aj v doktoráte z filozofie sa venovala filozofii (neo)pragmatizmu. Od roku 2018 pracuje v Henkel Slovensko, je na vysokej pozícii riaditeľky Ľudských zdrojov pre klaster centrálnej a východnej Európy. Vnuk Ján Jakub je úspešným študentom medzinárodných vzťahov na Univerzite v Malmö, vo Švédsku.
Kňaz, matičiar, kronikár
Juraj Šefčík patrí medzi osobnosti, ktoré v sebe spájajú pokoru duchovného, rozhľad vzdelanca a srdce národného buditeľa. Je pedantným dokumentaristom a zanieteným fotografom a kameramanom. Vďaka nemu sa zachovali filmové nahrávky výstavby kulpínskej fary z roku 1982. Zostrih nahrávok týchto prác si možno pozrieť TU:
Svoju životnú púť dodnes venuje práci „na roli cirkvi a národa" – v duchu Hurbanovho odkazu. Aj v 75. roku života Juraj Šefčík zostáva aktívny, ochotný a plný elánu – človek, ktorému sa podarilo spájať duchovné s národným, a Dolnú zem so Slovenskom.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)