Spolok žien

Kulpín si pripomína 281 rokov od založenia a 200 rokov veľkého kaštieľa

Deň Kulpína sa tradične oslavuje 10. júla – v deň, keď sa v roku 1745 začali písať nové dejiny tejto vojvodinskej dediny. Vtedy cisárovná Mária Terézia darovala pustatinu Kulpín bratom Stratimirovićovcom, ktorí tu založili dnešné sídlo a položili základy jeho ďalšieho rozvoja. Medzi prvých osadníkov Kulpína patrili aj Slováci. Ako uvádza historik Dr. Samuel Čelovský, práve v roku 1745 prišli prví slovenskí kolonisti do Báčskeho Petrovca a možno predpokladať, že časť z nich sa usadila aj na kulpínskom panstve, kde bolo potrebné obrábať rozsiahlu pôdu. Niekoľko slovenských rodín sa pritom v Kulpíne spomína dokonca ešte pred týmto rokom. Vzťahy medzi Srbmi a Slovákmi majú tu hlboké korene.

 

Kulpín si pripomína 281 rokov od založenia a 200 rokov veľkého kaštieľa

 

Najvýraznejšou pamiatkou na zakladateľov obce je veľký kaštieľ, ktorý dal rod Stratimirovićovcov postaviť v centre dediny. Stavba bola dokončená v roku 1826, takže tento rok si pripomíname jej dvojsté výročie. Kaštieľ sa stal nielen architektonickou dominantou, ale aj symbolom Kulpína. Po celé dve storočia bol tichým svedkom života dediny, jej rozkvetu, vojnových otrasov, spoločenských premien i pokojného spolužitia ľudí rôznych národností a vierovyznaní.

Príbeh kaštieľa je zároveň príbehom dvoch významných šľachtických rodov. Okrem Stratimirovićovcov dejiny Kulpína dotvárali i Dunđerskovci, jedna z najvýznamnejších podnikateľských rodín vo Vojvodine, ktorá po sebe zanechala desiatky reprezentačných sídiel. Medzi ne patrí aj kulpínsky kaštieľ.

Pri príležitosti jeho dvojstého výročia pripravila Katarína Pucovská publikáciu Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí – Historicko-publicistická mozaika o kaštieli ako moste medzi dvomi národmi, ktorá by mala v najbližšom období vyjsť tlačou.

Kniha približuje osudy kaštieľa, rozpráva príbeh dediny, v ktorej sa už takmer tri storočia prirodzene prelínajú srbské a slovenské korene. Ukazuje, že Kulpín nie je iba miestom s bohatou minulosťou, ale aj symbolom spolužitia, vzájomného rešpektu a spoločného kultúrneho dedičstva.

Toto dedičstvo je najväčším bohatstvom Kulpína a záväzkom pre ďalšie generácie.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články