Spolok žien

K nedožitým 75. narodeninám manželov Benkovcov

Rok 2026 je spojený s dvoma smutnými jubileami. Dňa 25. mája by sa 75 rokov dožil Martin Benka a 28. júla by svoje 75. narodeniny oslávila jeho manželka Kvetoslava Benková, rod. Čániová. Obaja odišli priskoro, no ich životné dielo naďalej zostáva živou súčasťou kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov. Martin Benka sa narodil 25. mája 1951 v Kovačici. Celý svoj profesijný život zasvätil novinárstvu, no popri ňom rozvíjal aj bohatú hudobnú a literárnu tvorbu. Jeho manželka Kvetoslava bola výnimočnou a neúnavnou hudobníčkou a zberateľkou. Spoločne vychovali dve dcéry – Slovenku a Margarétu.

 

K nedožitým 75. narodeninám manželov Benkovcov

 

K nedožitým 75. narodeninám manželov Benkovcov

 

Martin Benka patril medzi úspešných autorov tanečných, lyrických i detských piesní. Jeho skladby zaznievali na festivaloch v Subotici, Jajci, Opatiji, ako aj na Súťaži o slovenskú hudobnú tvorbu, kde získavali viaceré ocenenia vrátane Zlatého kľúča. Mnohé z jeho piesní žijú dodnes a pripomínajú autora s nezameniteľným hudobným rukopisom. Osobitné miesto medzi nimi má skladba Tu sme našli svoj pravý dom, ktorú dodnes s veľkou úctou interpretuje jeho dcéra Slovenka:

 

 

Martin Benka zomrel pred 25 rokmi 27. februára 2001 vo veku iba päťdesiat rokov.

Len o dva mesiace mladšia bola jeho životná partnerka Kvetoslava Benková, rod. Čániová. Narodila sa 28. júla 1951 v Báčskom Petrovci, kde ukončila gymnázium. Hudobné vzdelanie získala na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Pochádzala z hudobníckej rodiny. Jej otec Pavel Čáni bol známym rozhlasovým spevákom a hudba prirodzene sprevádzala celý rodinný život.

Patrila medzi najvýznamnejšie hudobnícke osobnosti dolnozemských Slovákov. Bola muzikologičkou, skladateľkou, hudobnou redaktorkou, speváčkou, predsedníčkou i umeleckou vedúcou folklórneho súboru KUS Petrovská družina. Jej život bol nerozlučne spätý so slovenskou ľudovou a tanečnou piesňou.

V manželstve s Martinom sa im narodili dve dcéry. Potom už Benkovci vytvorili výnimočné rodinné zoskupenie, v ktorom všetci hrali na hudobné nástroje a spievali. Boli dokonale zohraným hudobným telesom.

Po náhlej smrti Martina Benku zostali na pódiách tri ženy – Kvetoslava a dcéry Slovenka a Margaréta. Ako trio, ale aj samostatne, vystupovali doma i v zahraničí a pokračovali v rodinnej hudobnej tradícii.

Kvetoslava Benková bola nositeľkou mnohých ocenení za interpretačné i autorské úspechy. Mimoriadny význam však mala jej vedecká a zberateľská práca. Takmer štyri desaťročia systematicky zapisovala slovenské ľudové piesne vo Vojvodine i v slovenskom regióne Málinec. Zhromaždila tisíce piesní a skúmala ich životaschopnosť v prostredí viacnárodnostného spolužitia.

Výsledkom jej celoživotného úsilia je jedinečný knižný cyklus Od Petrovca do Málinca, ktorý tvorí päť zväzkov venovaných svadobným zvykom, priadkam, páračkám, baladám, výročným obyčajom a vianočným piesňam. Tieto publikácie predstavujú neoceniteľný prameň poznania tradičnej kultúry Slovákov na Dolnej zemi.

Kvetoslava Benková zomrela 9. júna 2014 po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 63 rokov.

Rodinné nešťastie sa uzavrelo ďalšou bolestnou stratou. Dňa 16. decembra 2024 zomrela po dlhoročnom statočnom zápase s ťažkou chorobou mladšia dcéra Margaréta Benková, len krátko po svojich 41. narodeninách.

Už ako deväťročná Margaréta začala hrať na husliach. Po štúdiách pôsobila ako huslistka vo Švajčiarsku, koncertovala, zúčastňovala sa medzinárodných súťaží a stala sa členkou symfonického orchestra vo Winterthure. Keď jej zdravotný stav znemožnil koncertnú činnosť, založila si vlastný kanál na platforme YouTube. Prostredníctvom neho zdieľala svoje hudobné nahrávky a zároveň uchovávala hudobné dedičstvo svojich rodičov i starého otca Pavla Čániho, aby zostalo zachované pre ďalšie generácie.

 

 

Martin Benka sa dožil iba päťdesiatich rokov, Kvetoslava Benková šesťdesiattri rokov a ich dcéra Margaréta len štyridsaťjeden rokov.

Napriek tomu za sebou všetci zanechali dielo, ktoré ďaleko presahuje dĺžku ich života. Martinove piesne stále znejú na koncertoch a festivaloch, Kvetoslavine piesne a knihy zostávajú základným prameňom poznania slovenského hudobného folklóru vo Vojvodine a Margarétine interpretácie i nahrávky sú trvalou pripomienkou mimoriadneho talentu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články