V Spolku petrovských žien oživili spomienky na vodu

Podrobnosti

Uverejnené 3. 08. 2026

V rámci programu Slovenských národných slávností 2026 otvorili v nedeľu 2. augusta v priestoroch Spolku petrovských žien výstavu S vodou voľakedy, ktorá návštevníkom priblížila spôsoby využívania vody v každodennom živote našich predkov. Prítomných privítala predsedníčka Spolku petrovských žien Katarína Rašetová. Vo svojom príhovore pripomenula, že voda bola oddávna nenahraditeľnou súčasťou života na dedine. V petrovskom chotári sa nachádzalo množstvo kopaných studní, z ktorých sa napájal statok, ale slúžili aj ľuďom pracujúcim na poliach, vo vinohradoch či chmeľniciach. Každá studňa mala svoje meno a bola neoddeliteľnou súčasťou života v jednotlivých častiach chotára. "V chotári bolo dosť kopaných studní, lebo statok musel byt napájaný. Studne mali válov, do neho sa naliala voda, pre kone a kravy, ktoré chodili na pašu na dedinské lúky. V Drágovskom chotári boli 3 studne, v Klenovci bola Nemčokova studňa a boli aj studne v Bodoni, na Trohákach a v ďalších častiach chotára. Salaše museli mať svoje studne, to boli kopané, vyložené tehlami, obyčajne mali drevené vedro a z neho sa pila svieža voda," uviedla predsedníčka petrovských žien a zdôvodnila, že práve preto členovia spolku na nádvorí zhotovili veľkú maketu tradičnej vahadlovej studne, aby pripomenuli spôsob, akým sa naši predkovia zásobovali vodou.

Katarína Rašetová pripomenula aj ďalšie zaujímavosti z minulosti. Voda sa na pole nosila v drevených čoboliach, ktoré udržiavali jej sviežosť počas horúcich letných dní. Studne zároveň slúžili ako prirodzené „chladničky", v ktorých sa ochladzovalo mlieko, polievka, melóny či neskôr pivo. Dnes už na mnohých miestach zostali iba zvyšky studničných zrubov ako tiché svedectvo niekdajšieho života.

V príhovore zaznela aj zaujímavá historická zmienka o prvej artézskej studni v Báčskom Petrovci. Ako uvádza spisovateľka Viera Benková v knihe Stretnutie s minulosťou, už v roku 1902 dal vtedajší richtár Pavel Lehotský vykopať pri Begeji artézsku studňu. Počiatočný vrt do hĺbky 50 metrov vodu nepriniesol, preto sa pokračovalo až do 70 metrov, kde sa napokon podarilo nájsť výdatný zdroj. Neskôr pribúdali vŕtané studne na rohoch ulíc, odkiaľ si obyvatelia nosili vodu domov vo vedrách a kanvách. Postupne sa studne objavili aj v dvoroch domácností, až ich napokon nahradil verejný vodovod.

Slávnostný program pokračoval recitáciami básní venovaných vode. Predniesli ich Anna Hansmanová, Mária Gašparovská, Zuzana Medveďová Koruniaková a Mária Drieňovská. O kultúrny program sa postarali aj dievčatá Petrovskej družiny, ktoré vystúpili so spevom a tancom.

Výstava ponúka návštevníkom pohľad na život našich predkov nielen vo vnútorných priestoroch spolku, kde je nainštalovaná etnologická expozícia, ale aj na nádvorí. Dominantou exteriérovej časti sú veľké makety vahadlovej studne a tradičného čardáka – sýpky. Doplnené sú starou drevenou práčkou, dreveným korytom, sedliackym vozom s čoboľou a ďalšími predmetmi každodennej potreby.

Veľký záujem návštevníkov vzbudili aj praktické ukážky dávnych domácich prác. Členky Spolku petrovských žien predviedli pranie bielizne v drevenom koryte s použitím domáceho mydla, pranie v starej drevenej práčke, ako aj tradičný spôsob bielenia ľanových uterákov. Tie sa rozprestreli na tráve, počas dňa sa opakovane polievali vodou a pôsobením slnečných lúčov získavali svoju charakteristickú belosť.

Výstava S vodou voľakedy starším generáciám pripomína a mladším približuje spôsob života, ktorý dnes už patrí histórii, no zostáva dôležitou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.

Katarína Pucovská

Twitter