Ján Čajak ml. sa narodil 18. júla roku 1897 v Selenči. Študoval teológiu v Bratislave a filozofiu v Prahe. Na Slovenskom gymnáziu v Petrovci pôsobil od samotného začiatku. V prvom školskom roku 1919/1920 angažovaní boli štyria prednášatelia ako interní učitelia: Jozef Šimek, Štefan Kvas, Michal Rapoš a Ján Čajak ml. Učil srbčinu, kreslenie, telesnú výchovu, spev a neskoršie aj slovenčinu, dejepis, zemepis, latinčinu, náboženstvo a matematiku. Ako honorárny odborný učiteľ na gymnáziu pôsobil do začiatku okupácie v apríli 1941, keď bol okupantom odvedený do koncentračných táborov najprv do Nového Sadu, neskoršie do Topole, Pešti a Kistarcse. Počas svojho pôsobenia na petrovskom gymnáziu začal sa prejavovať aj ako spisovateľ. Čajakova literárna činnosť bola rozsiahla. Písal rozprávky (Danica, Noc májová, Sen, Postný večer, Dejiny Slovákov v SHS a iné, ako i viacero básní). Mnohé rozprávky a básne vyšli v novinách a časopisoch. Okrem toho písal články a básne do Národného kalendára, mal ľudovýchovné prednášky pre občanov Petrovca a slovenský ľud na okolí. Prednášky bývali v zime, každú nedeľu v gymnaziálnej budove.
V Kulpíne 1963. – v prvom rade z ľava na pravo: Michal Bažaľa, novinár, Pavel Kyseľa, odborný učiteľ, Jožo Nižnánsky, spisovateľ, Ján Čajak ml. s manželkou Editou, Miroslav Pucovský, odborný učiteľ, Samuel Pucovský, odborný učiteľ a Ján Koruniak, tajomník MS
„Čajak bol aj mojím profesorom na Gymnáziu v Petrovci. Bolo to v školskom roku 1940/41. Vyučoval nás kresleniu a krasopisu, ktorý bol vtedy osobitným predmetom. Bol prívetivej, vtipnej a veselej povahy, pre ktorú ho ľudia mali radi. Všetci ho poznali a mal prístup do mnohých domácností. Aj do nášho domu, kde dosť často prichádzal na zabíjačkovú večeru," tak si zaspomínal na Jána Čajaka ml. Pavel Mučaji (11. októbra 1929 Petrovec – 12. októbra 2014 Petrovec), spisovateľ, profesor a riaditeľ na petrovskom gymnáziu v knihe Čajakovci. V nej zverejnil aj vlastnú báseň Čajakov čas:
Kým ešte Čajak po Petrovci chodil
Na dievčati každom
Kytičkami kvitli
Fertušky a oplecká.
Keby Čajak stále po Petrovci chodil,
Bolo by tak do dneska...
(úryvok)
V roku 1949 sa Ján Čajak usadil v Bratislave, kde bol redaktorom, publicistom a prekladal z juhoslovanskej literatúry. Písal aj verše.
Svitlo
Noc. Už objal zem polnočný pokoj.
Všade tíš. Hviezdičiek tisíce
sa v diaľnom vesmíre trbliece;
mesiac púť svoju na západ pohol.
Mier. Už spí každý tvor. Iba vôkol
čo dávnu pieseň vánok šepce,
snívajú kvety, nešuchoce
lístie, nad krajom stráž stojí topoľ.
Najznámejšie diela: Zuzka Turanová, V zajatí na Holíčskom hrade, no najmä Zypa Cupák. Tento satirický román bol na Slovensku sfilmovaný a je známy aj z početných televíznych repríz. Jeho tvorba tematicky vychádzala zo života Slovákov na dolnej zemi. V roku 1960 odišiel do dôchodku. Roku 1972 získal titul zaslúžilý umelec. Zomrel 3. júla 1982 v Bratislave.
Ján Čajak ml. nemal potomkov a tak celý čajakovský rod vymrel po meči. Mal jedinú sestru Adelu Čajakovú Petrovičovú (25. 4. 1901 Báčsky Petrovec – 5. 5. 1976 Bratislava), ktorá bola tiež spisovateľkou a ktorá sa taktiež presťahovala na Slovensko.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)