Združenie športových rybárov Zubáč

Temné tiene nad slovenskou demokraciou vo Vojvodine

Udalosti, ktoré sa odohrali 31. mája 2025 v Báčskom Petrovci počas výročného a volebného zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku, predstavujú mimoriadne vážny precedens a nebezpečný signál, keďže došlo k narušeniu základných demokratických mechanizmov. Lebo to, čo sa odohralo pred a počas zasadnutia, predstavovalo útok na občianske práva, slobodu zhromažďovania a autonómiu slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Skupina neidentifikovaných mužov v čiernom oblečení zabránila vstupu do budovy Slovenského vojvodinského divadla občanom, ktorí mali plné právo sa zasadnutia zúčastniť. Nešlo len o jednotlivcov – medzi nimi boli aj oprávnení delegáti a zástupcovia médií, ktorí sa zrazu ocitli pred zamknutými dverami.

 

Temné tiene nad slovenskou demokraciou vo Vojvodine

 

Temné tiene nad slovenskou demokraciou vo Vojvodine

 

Zarážajúce bolo nielen konanie týchto mužov v čiernom, ktorí nemali žiadne verejne deklarované označenie a ani oprávnenie na hrubé zásahy, ale aj postoj policajných orgánov, ktoré z miesta incidentu jednoducho odišli. Napriek tomu, že ich na prítomnosť nežiaducich cudzích osôb a možné ohrozenie bezpečnosti upozornili občania aj delegáti, polícia sa rozhodla nekonať a ponechala zhromaždených Slovákov – medzi ktorými boli aj starší ľudia – napospas agresívnemu tlaku.

„Keď zoskupení občania chceli vojsť do sály, keďže podľa štatútu všetci členovia Matice slovenskej v Srbsku môžu sledovať zasadnutie Zhromaždenia, osoby v čiernom si zastali do dverí a bránili im vstup. Aj sama som mala problém dostať sa dnu, hoci som bola delegátkou. Podobné ťažkosti mali aj predstavitelia MOMS Padina a aj niektoré média. Osoby v čiernom po celý čas strkali do nás, mali sme obavy že nás zhodia dolu po tých schodoch," hovorí Anna-Andrea Holíková, členka predsedníctva sobotňajšieho zasadnutia, a dodáva: "Nejde o to či pustili delegátov dnu, toho alebo onoho – nemali tam čo hľadať! Práca Matice je verejná, a Matica je o ľuďoch – takže nikto si nesmie dovoliť znemožniť člena svojej Matice vo vyjadrení podpory, alebo aj v kritizovaní matičnej činnosti."

Polícia namiesto toho, aby chránila ústavné práva občanov, opustila miesto. Dvere do budovy boli zamknuté zvnútra, a zasadnutie tak prebiehalo nielen za zatvorenými, ale rovno za zamknutými dverami.

Tlak, obvolávanie delegátov, zasahovanie do výberu členov volebnej komisie, fyzická prítomnosť "mužov v čiernom", ktorých podľa svedkov nikto z organizátorov nevolal – to všetko pripomína zlé časy totality.

Matica slovenská nesmie byť nástrojom žiadnej politickej strany – má zostať hlasom komunity, ktorá má plné právo o sebe rozhodovať slobodne, verejne a dôstojne.

Podľa informovania Petrovskej televízie, ktorej sa podarilo dostať dnu, pred budovou SVD došlo ku konfrontácii dvoch skupín... „členov lokálnej správy posilnených členmi skupiny silových športov v čiernych tričkách, a zoskupených občanov, ktorí, ako bolo počuť, prišli hájiť a brániť slovenskosť a matičné voľby". Podľa ich riportu z tejto udalosti matičného zhromaždenia sa zúčastnil aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Michal Pavúk, ktorý sa do siene dostal bočnými dverami.

Po voľbe Juraja Červenáka za predsedu Matice – ktorú dosiahol získaním väčšiny hlasov – napätá situácia pokračovala. Druhá kandidátka, Jasna Kohútová, a s ňou aj jej podporovatelia, zasadnutie opustili. Spolu s nimi opustili miesto aj „muži v čiernom" a budova bola následne odomknutá. Táto časová zhoda môže byť viac než výrečné gesto.

Slovenská verejnosť v Srbsku, ako aj celá demokratická spoločnosť, má plné právo pýtať sa: Na čí pokyn konali muži v čiernom? Prečo polícia nekonala? Prečo niektoré médiá neboli vpustené? A ako chceme zabezpečiť dôveru v inštitúciu, ak sa voľby konajú za zamknutými dverami?

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články