Združenie športových rybárov Zubáč

Omáž chmeľu, ktorý preslávil Báčsky Petrovec

V Dome penzistov v Báčskom Petrovci bola dnes otvorená výstava starých fotografií s názvom Stopy, ktorá predstavuje jedinečný vizuálny návrat k slávnej chmeľovej minulosti tejto obce. Výstava je svojráznym omážom chmeľu – plodiny, vďaka ktorej sa malý Báčsky Petrovec stal známym ďaleko za hranicami regiónu.

 

Omáž chmeľu, ktorý preslávil Báčsky Petrovec

 

Omáž chmeľu, ktorý preslávil Báčsky Petrovec

 

Omáž chmeľu, ktorý preslávil Báčsky Petrovec

 

Omáž chmeľu, ktorý preslávil Báčsky Petrovec

 

Omáž chmeľu, ktorý preslávil Báčsky Petrovec

 

Omáž chmeľu, ktorý preslávil Báčsky Petrovec

 

Omáž chmeľu, ktorý preslávil Báčsky Petrovec

 

Omáž chmeľu, ktorý preslávil Báčsky Petrovec

 

Predseda Obecnej organizácie penzistov Báčskopetrovskej obce Boško Bogunović pri tejto príležitosti obrazne pripomenul výnimočnosť petrovského chmeliarstva: „Predstavte si, že nejaký John z New Yorku cestuje loďou 28 dní na Jadran, potom vlakom ešte dva dni, a niekde medzi Petrovcom a Hložanmi vystúpi, sadne do taxíka a ide si pozrieť chmeľnice v Báčskom Petrovci. Také niečo sa mohlo stať málokde – a stalo sa práve u nás." Aj preto je podľa neho výstava poctou chmeľu a ľuďom, ktorí s ním žili.

Na otázku, prečo je výstava umiestnená práve v Dome penzistov, odpovedal jednoznačne: pretože už iba penzisti si živo pamätajú slávne časy petrovských chmeľníc a niekdajšie chýrečné chmeľové oberačky. Výstava má charakter stálej expozície a tvorí ju 20 fotografií, ktoré zachytávajú asi jedno storočie chmeliarskej tradície.

Boško Bogunović sa pri otvorení poďakoval všetkým, ktorí prispeli k vzniku výstavy – či už zapožičaním fotografií, odbornými radami alebo vlastnou prácou. Osobitnú vďaku vyjadril Dr. Jánovi Kišgecimu, Anne Medveďovej, Kataríne Pucovskej, Velimirovi Šešumovi a Jánovi Diňovi. Poďakoval aj Obci Báčsky Petrovec, ktorá finančne podporila realizáciu tejto expozície. Výstavu slávnostne otvorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Viera Krstovská.

Zachované archívne pramene pripomínajú, že prvá chmeľnica v Srbsku bola vysadená práve v chotári Báčskeho Petrovca. Sadenice žateckého chmeľu sem priniesol gróf Andrej Hadík (1711 – 1790), ktorý ich uvádzal pod názvom „Bačka". Na jeho majetku vo Futogu existoval aj pivovar. Významné zásluhy na rozvoji vojvodinského chmeliarstva má aj Albert Martiš (1855 – 1918), vďaka ktorému sa chmeľ rozšíril aj do ďalších slovenských osád.

Na začiatku 20. storočia sa v petrovskom chotári nachádzalo už približne 1000 katastrálnych jutár chmeľníc a v roku 1907 tu bol postavený prvý špecializovaný sklad na chmeľ. V rokoch 1927 – 1939 v Petrovci pôsobila aj Súkromná chmeliarsko-hospodárska škola. Významným míľnikom bol rok 1954, keď bola v rámci Poľnohospodárskeho ústavu v Novom Sade založená Výskumná stanica pre chmeľ a konope v Báčskom Petrovci, neskôr prerastená do Ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny.

V roku 1974 získal Petrovec aj svojho doktora chmeliarstva – Ján Kišgeci sa stal prvým doktorom vied v tomto odbore a najuznávanejším znalcom chmeľu v celej bývalej Juhoslávii. Do sedemdesiatych rokov minulého storočia sa chmeľ ešte udržiaval na petrovských poliach, no potom nasledoval rýchly úpadok a postupný zánik viac než dvestoročnej slovenskej dolnozemskej chmeľovej tradície.

Výstava Stopy bude teda tichým svedectvom o období, keď chmeľ formoval hospodársky, kultúrny i spoločenský život Báčskeho Petrovca – a zanechal slávne stopy.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články