Otvorený list adresovaný zakladateľskej inštitúcii a vydavateľovi časopisu Nový život vyvolal v slovenskej vojvodinskej kultúrnej verejnosti výraznú odozvu. Skupina univerzitných pedagógov, literárnych vedcov, bývalých šéfredaktorov a spolupracovníkov časopisu v ňom upozorňuje na dlhodobú krízu jedného z najvýznamnejších periodík slovenskej kultúry vo Vojvodine. Signatári listu poukazujú na absenciu koncepčného vedenia, odbornej redakcie, kritickej reflexie i systematickej podpory literárnej a vedeckej tvorby. Zároveň pripomínajú významnú úlohu, ktorú časopis zohrával v minulých desaťročiach pri formovaní kultúrneho a literárneho priestoru vojvodinských Slovákov, ako aj jeho presah do širšieho slovenského kultúrneho kontextu. V otvorenom liste zároveň zaznievajú otázky týkajúce sa budúcnosti časopisu, jeho odborného smerovania, transparentnosti fungovania a podpory mladých autorov. V pokračovaní prinášame plné znenie otvoreného listu.
Je Nový život reprezentantom zániku slovenskej literatúry a kultúry?
Vážení predstavitelia zakladateľskej inštitúcie a vydavateľstva časopisu Nový život,
ctená kultúrna verejnosť, členom Oddelenia slovakistiky FF UNS sa náhodou dostalo do rúk prvé číslo periodika pre literatúru a kultúru Nový život (1–3/2026). Informujeme zároveň, že fakultná knižnica neobdržala ani vlaňajšie čísla. Pri letmom listovaní čísla 1–3/2026 sa vynára spomienka na rok 2005, keď sme v seminárnej knižnici Oddelenia slovakistiky organizovali 49. Literárne snemovanie. Vtedy sme konštatovali krízu v časopise a kultúre a pýtali sme sa slovenskej inteligencie vo Vojvodine, či potrebuje časopis pre literatúru a kultúru (písalo sa o tom v Obzoroch, prílohe Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru 28. 1. 2006, v čísle 1/260, s. 1–4 ; Hlas ľudu číslo 5, ročník 63). Odvtedy uplynulo viac ako dvadsať rokov. Medzičasom Nový život vďaka iniciatíve nášho oddelenia získal vedeckú kategóriu M53, okrem toho vyšlo viac ako sto kníh v edícii Živý prúd v Slovenskom vydavateľskom centre, pravidelne sa konali literárne snemovania.
Kríza periodika Nový život je však dnes výraznejšia ako kedykoľvek predtým.
V Novom živote, ktorý by mal byť reprezentantom slovenskej literatúry a kultúry vo Vojvodine, dnes chýba zodpovedný redaktor alebo zodpovedná redaktorka so skúsenosťami v oblasti literatúry a kultúry, redakcia, systémové rubriky, literárne a vedecké texty autorov z niekoľkých generácií. Časopisu chýba kritickosť a sebakritickosť, nie sú v ňom analytické ani reflexívne texty. Hodnoty, ktoré sa premyslene, strategicky a vizionársky utvárali od konca sedemdesiatych rokov, v osemdesiatych rokoch 20. storočia či na prelome storočí, v ktorých tento časopis dokázal ovplyvniť teoretický a literárny priestor na Slovensku, sú dnes bez akejkoľvek verejnej, transparentnej a argumentovanej diskusie zamietnuté.
O úrovni Nového života v minulosti svedčia početné kritické odozvy. Spomeňme aspoň niekoľko mien slovenskej literárnej vedy: Viliama Marčoka, Petra Zajaca, Tibora Žilku, Jaroslava Šranka či Martu Součkovú. Pripomeňme tiež literárne snemovania venované jubileám významných spisovateľov a kritikov, ako aj početné rozhovory medzi tvorcami a prekladateľmi v poslednom desaťročí.
Je aktuálna náplň Nového života ukazovateľom zániku literatúry, literárnej vedy a kultúry vojvodinských Slovákov?
Skutočnosť prehovára inak. V roku 2024 sa slovenská vojvodinská literatúra stala integrálnou súčasťou celoslovenskej ponovembrovej literatúry v Slovníku literárnych diel po roku 1989. Akademický časopis Slovenská literatúra venoval celé číslo slovenskej vojvodinskej literatúre (6/2023). Mladí autori získavajú ocenenia na literárnych súťažiach na Slovensku (napríklad na Akademickom Prešove, súbehu vlastnej tvorby vysokoškolákov píšucich v slovenskom jazyku). V literárnovedných príspevkoch sa sledujú preklady slovenskej literatúry, súčasná slovenská literárna tvorba a príspevky z literárnych a kultúrnych dejín sa prezentujú na konferenciách. Časopis Zornička zverejňuje novú tvorbu slovenských vojvodinských autorov pre deti.
V Novom živote nenájdeme informácie o spomenutých vedeckých publikáciách a literárnych podujatiach ani o lingvistických a literárnovedných konferenciách. Neobjavila sa v ňom ani jedna zmienka o doposiaľ ôsmich slovakistických zborníkoch, ktoré vydala FF UNS, publikáciách z medzinárodných a domácich projektov, monografiách a konferenciách našich bádateľov. Nový život v súčasnosti iba navonok zachováva kontinuitu s tradíciou.
V dnešnej situácii môžeme iba klásť otázky: Kto rediguje náš literárny časopis? Kto zabezpečuje jeho vedeckosť? Kto tvorí redakciu tohto časopisu? Kedy zasadala redakčná rada časopisu? Aká je stratégia a plán využívania finančných prostriedkov, ktoré časopis získal na rok 2026? Kde je podpora mladým autorom? Čo plánujete podniknúť, aby ste predišli premene reprezentatívneho periodika vlastnej kultúry a písomníctva na periférny časopis?
Nezabúdajme však, čo pre nás Nový život znamená: slobodný, internacionálny, kritický, tvorivý a otvorený priestor, ktorý provinčnosti a braku čelil analytickým prístupom, vedecky fundovanými príspevkami a pestovaním estetických hodnôt.
Aké sú vaše odpovede?
Zostávame s dobrým úmyslom,
Prof. Dr. Marína Šimáková Speváková
prof. Dr. Adam Svetlík (bývalý šéfredaktor Nového života)
prof. Dr. Jasna Uhláriková
doc. Dr. Zuzana Týrová
doc. Dr. Anna Margaréta Lačoková
as. msr. Jana Domoniová
prof. Dr. Zuzana Čížiková
prof. Dr. Dalibor Sokolović
doc. Dr. Stefana Paunović-Rodić
as. msr. Ana Marić
Víťazoslav Hronec (bývalý šéfredaktor Nového života)
prof. Dr. Michal Harpáň (bývalý šéfredaktor Nového života)
prof. Dr. Miroslav Dudok (bývalý šéfredaktor Nového života)
Dr. Zdenka Valentová-Belićová (bývalá šéfredaktorka Nového života)
Dr. Samuel Koruniak (bývalý jazykový redaktor Nového života)
19. 5. 2026
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)