Združenie vinárov a vinohradníkov

Deti nie sú kulisou politiky

Písať, či nepísať o našich podujatiach? To je otázka, ktorú si novinár občas položí. Nie preto, že by podujatia neboli hodné pozornosti. Práve naopak. Sú krásnou oslavou našej kultúry, tradícií a identity. Lenže niekedy sa popri tom všetkom objaví niečo, čo zatieni ich skutočný zmysel. Tak to bolo aj počas 32. Medzinárodného detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči. Viac ako tisíc detí zo slovenských vojvodinských prostredí i zo zahraničia prišlo spievať, tancovať a ukázať krásu ľudovej kultúry. Celé mesiace nacvičovali, obliekli si kroje, na ktoré sú hrdé, a predviedli to najlepšie, čo vo svojich súboroch dokázali pripraviť. Ich výkony si zaslúžia obdiv a úctu. Lenže práve ony sa stali kulisou.

 

Deti nie sú kulisou politiky

 

Kto niekedy obliekal dieťa do kroja, vie, že to nie je pohodlné oblečenie. Naškrobené sukne, viacero vrstiev, vesty, čižmy, klobúky. V tom všetkom stáť celé hodiny na páliacom slnku pri teplote presahujúcej 35 stupňov, čakať na začiatok programu, absolvovať otvárací ceremoniál, počúvať jeden príhovor za druhým a až potom sa dostať na javisko.

Kedysi, keď festival vznikal, bývala druhá polovica júna oveľa znesiteľnejšia. Dnes však žijeme v čase klimatických extrémov. Každý rok počúvame varovania meteorológov, aby sa deti počas poludnia nezdržiavali na priamom slnku. My ich však v tom istom čase oblečieme do krojov a necháme ich celé hodiny čakať. Skutočne sa nad tým nikto nezamýšľa?

Rovnako legitímna je aj otázka, či detský festival potrebuje politické príhovory. Neraz ide o zdĺhavé rečnícke vystúpenia, ktoré s detským folklórom nemajú nič spoločné. Deti neprišli počúvať politikov. Prišli tancovať.

Najväčší rozruch na tohtoročnom festivale vyvolali slová ministra pre ľudské a menšinové práva Dema Berišu, ktorý v príhovore deťom odkázal, že by mali byť vďačné prezidentovi Aleksandrovi Vučićovi za to, že môžu nosiť slovenské kroje a pestovať svoju tradíciu.

Takéto vyjadrenie nemožno prijať mlčaním. Zachovávanie jazyka, kultúry a tradícií národnostných menšín nie je darom žiadneho politika. Nie je prejavom dobrej vôle vlády ani prezidenta. Je to ústavou zaručené právo, ktoré si slovenská komunita vydobyla v dávnej minulosti, keď hrdlačila a v mladom veku zomierala pri zúrodňovaní močaristej Vojvodinu. A je to aj hodnota, ktorú si zachovala predovšetkým vlastnou snahou – zásluhou rodičov, starých rodičov, učiteľov, vedúcich folklórnych súborov a generácií nadšencov, ktorí tieto tradície odovzdávali ďalej.

Festival Zlatá brána patrí deťom. Patrí ich radosti, spevu, tancu a dedičstvu, ktoré reprezentujú. Nepatria k nemu politické odkazy ani budovanie kultu vďačnosti voči komukoľvek.

Možno už nastal čas položiť si práve tieto dve jednoduché otázky.

Naozaj musí najväčší detský folklórny festival prebiehať práve počas najväčších horúčav? A naozaj musia deti pred svojím vystúpením absolvovať sériu politických príhovorov?

Ak na obidve otázky odpovieme úprimne, možno bude Zlatá brána o rok ešte krajšia. Nie preto, že bude väčšia, ale preto, že bude viac patriť tým, ktorým bola od začiatku určená – deťom.

Záznam TV Petrovec o Zlatej bráne TU: https://www.tvpetrovec.com/denne-relacie/7775-220626.html

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články