Dve jubileá, jeden dátum narodenia

Podrobnosti

Uverejnené 9. 09. 2026

Desiaty september spája dvoch výrazných predstaviteľov slovenského života vo Vojvodine. Profesor dr. Ján Kišgeci a dipl. inž. elektrotechniky Juraj Červenák sa narodili v rovnaký deň, ibaže s desaťročným odstupom. Kým prvý prišiel na svet v roku 1941 v Báčskom Petrovci, druhý sa narodil v roku 1951 v Hložanoch. Obaja však svojou prácou a verejným pôsobením výrazne prekročili hranice svojich rodísk.

Juraj Červenák a Ján Kišgeci

Profesor dr. Ján Kišgeci po absolvovaní slovenského gymnázia v rodisku pokračoval v štúdiu na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade. Postupne získal vedeckú hodnosť magistra a doktora a napokon sa stal univerzitným profesorom. Významnú časť svojej odbornej dráhy spojil s Ústavom pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci, kde šestnásť rokov pôsobil ako riaditeľ a vedúci vedecko-výskumného tímu. Z ústavu sa pod jeho vedením stala vedecká ustanovizeň na svetovej úrovni. Venoval sa aj dejinám poľnohospodárstva a významne sa zaslúžil o založenie Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne v roku 1993. Stal sa jeho prvým riaditeľom a túto funkciu vykonával dobrovoľne popri svojich početných vedeckých a spoločenských povinnostiach.

Jeho odborné pôsobenie zasiahlo aj do verejného života. Najprv sa angažoval v lokálnej politike, v roku 1989 sa stal pokrajinským tajomníkom pre poľnohospodárstvo a v roku 1991 ministrom poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva v republikovej vláde. Túto funkciu vykonával počas dvoch mandátov, do roku 1994. Aj z tejto pozície mohol ovplyvniť rozhodnutie o umiestnení Poľnohospodárskeho múzea práve v Kulpíne.

Pre snaživú a obetavú prácu na pozdvihnutí chmeliarstva udelené sú mu najvyššie vyznamenania Internacionálnej chmeliarskej únie. V roku 1979 získal v Španielsku rad Rytiera chmeľu, potom v roku 2005 v Číne mu udelili rad Oficiera chmeľu a 2007 v Spojených Štátoch rad chmeliarskeho Kapitána. Je aj nositeľom viacerých ďalších ocenení a tiež aj titulu Dr. h. c.

K jeho celoživotným záľubám patrí zberateľstvo. Jeho súkromná zbierka obsahuje množstvo autentických predmetov, dokumentov a fotografií zachytávajúcich dejiny tunajších Slovákov. Sám fotografuje, pričom zaznamenáva prírodu i historické okamihy prostredia, v ktorom žije.

O desať rokov neskôr sa v Hložanoch narodil dipl. inž. elektrotechniky Juraj Červenák. Základnú školu absolvoval v rodisku a na gymnáziu v Báčskom Petrovci maturoval v školskom roku 1969/1970. Vysokoškolské štúdium ukončil na Elektrotechnickej fakulte v Záhrebe, kde v roku 1975 získal vysokoškolský diplom.

Po návrate do rodného kraja začal pracovať v susednom Čeláreve. Postupne sa však čoraz výraznejšie zapájal aj do verejného života. Stal sa obecným poslancom v Zhromaždení Obce Báčsky Petrovec, v roku 2000 bol jeho predsedom a v roku 2006 zastával funkciu zástupcu predsedu zhromaždenia. Ako nezávislý kandidát kandidoval v roku 2000 aj na poslanca Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Výraznejšou etapou jeho verejného pôsobenia sa stal rok 2007, keď ho ako kandidáta Hložian zvolili za predsedu Obce Báčsky Petrovec. Z tejto pozície sa aktívne zasadzoval za rozvoj slovensko-srbských vzťahov a práva slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

Jeho angažovanosť pokračovala aj po skončení pôsobenia v obecnej samospráve. Bol poslancom, členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a pôsobil v Matici slovenskej v Srbsku. V roku 2025 ho ako nezávislého kandidáta zvolili za predsedu Matice slovenskej v Srbsku a túto funkciu zastáva dodnes.

Jeho dlhoročné spojenie s Elektrotechnickou fakultou v Záhrebe ocenili v novembri 2025, keď mu udelili Zlatý diplom.

Pri svojom pôsobení v Matici zdôrazňuje jej nadstranícky charakter a potrebu, aby zostala predovšetkým hlasom slovenskej komunity. „Matica slovenská nesmie byť nástrojom žiadnej politickej strany – má zostať hlasom komunity, ktorá má plné právo o sebe rozhodovať slobodne, verejne a dôstojne," zdôrazňuje.

Životné cesty Jána Kišgeciho a Juraja Červenáka sa v jednom podstatnom bode stretávajú: obaja venovali značnú časť svojho života rozvoju prostredia, z ktorého vyšli, a službe širšej komunite.

Blahoželáme!

Katarína Pucovská

Twitter