Voľby

Dom Janka Bulíka

Dlhodobý sen Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka z Kovačice sa stal skutočnosťou. Dom, ktorý kedysi patril prvému predsedovi Matice slovenskej v Juhoslávii a veľkému národovcovi Jankovi Bulíkovi sa vďaka finančnej podpore z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dostal do vlastníctva Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Podľa slov Pavla Baláža, zakladateľa tohto strediska a jeho dlhodobého predsedu, objekt plánujú otvoriť pre spolky a združenia, aby sa stal strediskom spoločenskej a spolkovej činnosti. Slávnostné odovzdávanie kľúča sa uskutočnilo v nedeľu 14. mája 2023. Prvou časťou podujatia bol slávnostný program v kovačickom Dome kultúry, po ktorom sa návštevníci presunuli do domu na Bulíkovej ulici. „Sme naozaj šťastní, že sa nám konečne podarilo toto uskutočniť," povedal pre RTV OK Ján Dišpiter, súčasný predseda Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Na slávnosti odovzdávania kľúča sa zúčastnili vzácni hostia, medzi ktorými bol aj Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Boris Konček, tretí tajomník veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, PhDr. Zuzana Drugová vnučka Jána Bulíka, niekoľkí bývalí predsedovia MSJ/MSS a ďalší.

 

Dom Janka Bulíka

 

Viac TU:

 

 

Ján Špringeľ v rámci programu v Dome kultúry prečítal text o Jankovi Bulíkovi. Predkladáme úryvok:

„Naslovovzatý odborník, mravne bezúhonný s ohromujúcou aktivitou na mnohorakých poliach - športovom, ľudomilnom, cirkevnom, právnickom, osvetovom, matičnom, politickom, odbojovom či protifašistickom - aj taký bol priskoro skončený život Jána Bulíka, osobnosti narodenej na Tretej ulici.

Ako desaťročného ho vychovávala neoblomnosť a pevné charaktery jeho rodičov a ďalších dedinčanov v povestnom Kovačickom procese. Prameň a plameň hnevu bol aj tutoka neďaleko odtiaľto.

Vnímavý a všímavý Janko ale po skončený I. svetovej vojny, v ktorej aj sám účinkoval, v prvých dňoch novoutvoreného štátu sa ihneď prispôsobil novým podmienkam a – zapôsobil. Keď spoluobčania strácali duchaprítomnosť, zjavil sa ako človek dobrej vôle: „Ľudí poznáš z ich činov voči slabým, do ich moci padlým...", hovoril odvážne rozvážny rozhnevanému davu. Naradil odpustenie a pokoru. Nevyradil lásku a láskavosť.

Bol, je a bude stálicou. Hviezdil medzi Slovákmi na Dolnej zemi. Zhromaždil matičiarov. Budil Slovenky a Slovákov. Pričom neblúdil. Radil tímovo, nestranne, aj ako líder. Fandil národnosti a nábožnosti. Ladil starú končinu s novou domovinou. Zaradil sa do histórie. Ale aj do historiek, ktoré ožívajú predošlé časy.

Mimoriadne výsledky mal na atletických súťažiach. Ako štátny rekordér a majster, i v šprinte i v skoku do diaľky. Reprezentant Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Nešťastné ale zranenie znemožňuje mu účasť na olympiáde v Paríži v skoku do diaľky.

Telocvikára na gymnáziu, kde študoval, oslnil presvedčivým výkonom na meraní schopností v pružnosti, mužnosti a možnosti v skúške zdatnosti, dnes málo známej, voľakedy závažnej, nazvanej "bibaziranje". Žiak spomínaného úkonu sa chytí oboma rukami za uši, skáče, pri skoku pokrčí obe nohy a počas skoku sa oboma pätami musí dotknúť zadku. Test si vyžaduje obdivuhodný fyzicky stav, silu, ohybnosť a rýchlosť. V každom ročníku triedy Janko vyhrával - rozdielom triedy v porovnaní s inými žiakmi.

Slovom, Ján Bulík, vzdelaná, obohacujúca a podnecujúca osobnosť je vzorom aj pre budúce mladé pokolenia. Nielen Kovačice." Uvádza Ján Špringeľ.

 

Ján Bulík s rodičmi, sestrou a bratom pred ich domom (foto z archívu Jána Špringeľa)

 

Ján Bulík s rodičmi, sestrou a bratom pred ich domom (foto z archívu Jána Špringeľa)

 

Vnuk Jána Bulíka RNDr. Ján Bulík z Košíc pri buste starého otca v Kovačici roku 2009 (foto Ján Špringeľ)

 

Vnuk Jána Bulíka RNDr. Ján Bulík z Košíc pri buste starého otca v Kovačici roku 2009 (foto Ján Špringeľ)

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články