Voľby

Tlačová konferencia v MSS: reflexia prezidentskej návštevy aj kritika nezáujmu

Dnešná tlačová konferencia predsedu Matice slovenskej v Srbsku Juraja Červenáka sa vo veľkej miere niesla v znamení hodnotenia nedávnej návštevy prezidentov Petra Pellegriniho a Aleksandra Vučića v Báčskom Petrovci. Ako zdôraznil, stretnutie prinieslo nielen oficiálne politické posolstvá, ale aj konkrétne výsledky s priamym dopadom na fungovanie slovenskej komunity vo Vojvodine. Jedným z najvýraznejších momentov podľa jeho slov bolo zistenie prezidenta Vučića, že Matica slovenská v Srbsku nemá systémovú finančnú podporu zo strany štátu. „Prezident Vučić bol týmto faktom prekvapený a priamo na mieste prisľúbil, že sa problém vyrieši," uviedol Červenák. Ako dodal, sľub sa pretavil do reality mimoriadne rýchlo – už o štyri dni, v piatok popoludní, na prvý sviatok vianočný – po schválení rozhodnutia srbskou vládou, prišli finančné prostriedky na účet Matice slovenskej v Srbsku. Ide o sumu šesť miliónov dinárov určenú na celoročnú činnosť tejto ustanovizne.

 

Tlačová konferencia v MSS: reflexia prezidentskej návštevy aj kritika nezáujmu

 

Na brífingu v sídle Matice slovenskej v Srbsku predseda Červenák v úvode zhrnul svoju vlaňajšiu činnosť a zmienil sa aj o matičných májových voľbách, ktoré, ako pripomenul, boli hrubo hatené. Podčiarkol, že po tomto svojom víťazstve bol úplne ignorovaný zo strany všetkých štátnych orgánov v Srbsku, zatiaľ čo zo strany inštitúcií Slovenskej republiky sa mu dostalo pochopenia. Osobitne spomenul veľvyslanca SR v Srbsku Michala Pavúka, ministra zahraničných vecí Juraja Blanára i predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho.

Opätovne pripomenul, že mu minister Blanár už vlani prisľúbil finančnú injekciu, ktorú Matica slovenská v Srbsku aj reálne dostala. Táto pomoc zo strany Slovenskej republiky podľa jeho slov výrazne prispela k tomu, aby Matica zostala „nad vodou". Pripomenul pritom aj svoju ironickú poznámku adresovanú ministrovi Blanárovi, že pretrvávajúci finančný nedostatok by sa dal „ľahko vyriešiť tým, že začneme rozprávať po srbsky – a problém bude vyriešený".

Druhou témou, ktorú Juraj Červenák otvoril priamo pred prezidentom Vučićom, bola situácia v základnej škole v Pivnici, kde bol odvolaný celý doterajší Školský výbor a namiesto neho vymenovaní boli noví členovia – všetci srbskej národnosti.

Červenák zdôraznil, že jeho kritika nesmerovala proti Srbom ako takým. „Nemám nič proti Srbom – moja manželka je Srbka, aj nevesta je Srbka a vnúčatá hovoria po srbsky," povedal. Problém však vidí v tom, že o fungovaní slovenskej školy v slovenskej dedine, kde 75 percent obyvateľstva tvoria Slováci, rozhodujú osoby, ktoré majú ukončené nanajvýš základné vzdelanie.

Ako uviedol, práve pri tejto téme sa rozhovor vyhrotil a atmosféra bola citeľne napätejšia. Opätovne však zdôraznil, že jeho výhrady sa netýkali národnosti, ale kompetentnosti a princípu, kto má rozhodovať o vzdelávaní v menšinových školách.

Juraj Červenák chcel na stretnutí (nebol však na to priestor) otvoriť aj širšie politické otázky – najmä zloženie parlamentu Srbska, v ktorom dnes nie je zastúpený ani jeden predstaviteľ slovenskej menšiny. Zároveň chcel poukázať aj na situáciu na Slovensku, kde v Národnej rade SR nie je zástupca zahraničných Slovákov.

Ako ďalší problém spomenul organizačné nedostatky počas samotného stretnutia, keď Petrovská televízia – ako médium prostredia, v ktorom sa rokovanie konalo – nebola na podujatie vôbec pozvaná.

V pokračovaní tlačovej konferencie sa predseda Matice slovenskej v Srbsku venoval aj krajanskej recepcii v Hložanoch, ktorá nasledovala po stretnutí v Petrovci. Na nej sa už zúčastnil iba prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini, keďže išlo o jeho samostatné stretnutie s krajanmi.

Prezident Pellegrini si podľa Červenáka vypočul a pozrel celý pripravený program, pochválil slovenskú komunitu a zároveň otvorene priznal, že finančná podpora Slovákov v Srbsku zo strany Slovenska nie je dostatočná.

V tejto súvislosti Juraj Červenák pripomenul aj historický rozmer krajanského života: „Keď ľudia 280 rokov žijú odlúčení od materskej krajiny a napriek tomu si zachovajú slovenské povedomie a národnú identitu, určite si zaslúžia, aby ich Slovensko za to aj ocenilo," povedal a zdôraznil: „My na to máme právo. Zaslúžili sme si to svojou aktivitou a svojím fungovaním tu."

V druhej časti tlačovej konferencie informoval aj o návštevách menších slovenských prostredí, ktoré považuje za mimoriadne dôležité podporovať. „V týchto prostrediach sú ľudia, ktorí majú ešte stále veľa energie a chuti zachovať si slovenskosť," uviedol.

Osobitne sa pristavil pri pilotnom projekte Dolnozemská knižná žatva, na ktorom sa zúčastnil v minulom týždni a na margo podujatia sa stretol s predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčekovou, s ktorou mal ako povedal „krásny hodinový rozhovor".

Podujatie označil za veľmi dobré, no zároveň poukázal na takmer úplný nezáujem slovenských médií a politických predstaviteľov. Chýbali nielen chorvátski Slováci, ale najmä návštevníci zo Slovenska – ministri, štátni tajomníci, kamery aj mikrofóny.

„Boli tam iba predstavitelia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Matice slovenskej. Žiadny minister, ani len štátny tajomník, žiadna kamera. Akoby záujem o dolnozemských Slovákov a ich tvorbu neexistoval," skonštatoval.

Položil pritom otázku, či slovenské médiá prejavujú záujem o dolnozemských Slovákov len vtedy, keď dôjde k nejakému incidentu. Pripomenul, že počas incidentu v Petrovci sa o komunitu zaujímali všetci, zatiaľ čo v Bratislave, priamo v centre mesta, médiá takmer neprejavili žiaden záujem.

Podľa jeho slov je tento dlhodobý nezáujem dôsledkom aj toho, že dolnozemskí Slováci nemajú svojho predstaviteľa v Národnej rade SR. Domnieva sa, že patričná inštitucionálna zodpovednosť za zahraničných Slovákov by sa mohla riešiť prostredníctvom samostatného ministerstva.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články