Dnešná tlačová konferencia predsedu Matice slovenskej v Srbsku Juraja Červenáka sa vo veľkej miere niesla v znamení hodnotenia nedávnej návštevy prezidentov Petra Pellegriniho a Aleksandra Vučića v Báčskom Petrovci. Ako zdôraznil, stretnutie prinieslo nielen oficiálne politické posolstvá, ale aj konkrétne výsledky s priamym dopadom na fungovanie slovenskej komunity vo Vojvodine. Jedným z najvýraznejších momentov podľa jeho slov bolo zistenie prezidenta Vučića, že Matica slovenská v Srbsku nemá systémovú finančnú podporu zo strany štátu. „Prezident Vučić bol týmto faktom prekvapený a priamo na mieste prisľúbil, že sa problém vyrieši," uviedol Červenák. Ako dodal, sľub sa pretavil do reality mimoriadne rýchlo – už o štyri dni, v piatok popoludní, na prvý sviatok vianočný – po schválení rozhodnutia srbskou vládou, prišli finančné prostriedky na účet Matice slovenskej v Srbsku. Ide o sumu šesť miliónov dinárov určenú na celoročnú činnosť tejto ustanovizne.
Na brífingu v sídle Matice slovenskej v Srbsku predseda Červenák v úvode zhrnul svoju vlaňajšiu činnosť a zmienil sa aj o matičných májových voľbách, ktoré, ako pripomenul, boli hrubo hatené. Podčiarkol, že po tomto svojom víťazstve bol úplne ignorovaný zo strany všetkých štátnych orgánov v Srbsku, zatiaľ čo zo strany inštitúcií Slovenskej republiky sa mu dostalo pochopenia. Osobitne spomenul veľvyslanca SR v Srbsku Michala Pavúka, ministra zahraničných vecí Juraja Blanára i predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho.
Opätovne pripomenul, že mu minister Blanár už vlani prisľúbil finančnú injekciu, ktorú Matica slovenská v Srbsku aj reálne dostala. Táto pomoc zo strany Slovenskej republiky podľa jeho slov výrazne prispela k tomu, aby Matica zostala „nad vodou". Pripomenul pritom aj svoju ironickú poznámku adresovanú ministrovi Blanárovi, že pretrvávajúci finančný nedostatok by sa dal „ľahko vyriešiť tým, že začneme rozprávať po srbsky – a problém bude vyriešený".
Druhou témou, ktorú Juraj Červenák otvoril priamo pred prezidentom Vučićom, bola situácia v základnej škole v Pivnici, kde bol odvolaný celý doterajší Školský výbor a namiesto neho vymenovaní boli noví členovia – všetci srbskej národnosti.
Červenák zdôraznil, že jeho kritika nesmerovala proti Srbom ako takým. „Nemám nič proti Srbom – moja manželka je Srbka, aj nevesta je Srbka a vnúčatá hovoria po srbsky," povedal. Problém však vidí v tom, že o fungovaní slovenskej školy v slovenskej dedine, kde 75 percent obyvateľstva tvoria Slováci, rozhodujú osoby, ktoré majú ukončené nanajvýš základné vzdelanie.
Ako uviedol, práve pri tejto téme sa rozhovor vyhrotil a atmosféra bola citeľne napätejšia. Opätovne však zdôraznil, že jeho výhrady sa netýkali národnosti, ale kompetentnosti a princípu, kto má rozhodovať o vzdelávaní v menšinových školách.
Juraj Červenák chcel na stretnutí (nebol však na to priestor) otvoriť aj širšie politické otázky – najmä zloženie parlamentu Srbska, v ktorom dnes nie je zastúpený ani jeden predstaviteľ slovenskej menšiny. Zároveň chcel poukázať aj na situáciu na Slovensku, kde v Národnej rade SR nie je zástupca zahraničných Slovákov.
Ako ďalší problém spomenul organizačné nedostatky počas samotného stretnutia, keď Petrovská televízia – ako médium prostredia, v ktorom sa rokovanie konalo – nebola na podujatie vôbec pozvaná.
V pokračovaní tlačovej konferencie sa predseda Matice slovenskej v Srbsku venoval aj krajanskej recepcii v Hložanoch, ktorá nasledovala po stretnutí v Petrovci. Na nej sa už zúčastnil iba prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini, keďže išlo o jeho samostatné stretnutie s krajanmi.
Prezident Pellegrini si podľa Červenáka vypočul a pozrel celý pripravený program, pochválil slovenskú komunitu a zároveň otvorene priznal, že finančná podpora Slovákov v Srbsku zo strany Slovenska nie je dostatočná.
V tejto súvislosti Juraj Červenák pripomenul aj historický rozmer krajanského života: „Keď ľudia 280 rokov žijú odlúčení od materskej krajiny a napriek tomu si zachovajú slovenské povedomie a národnú identitu, určite si zaslúžia, aby ich Slovensko za to aj ocenilo," povedal a zdôraznil: „My na to máme právo. Zaslúžili sme si to svojou aktivitou a svojím fungovaním tu."
V druhej časti tlačovej konferencie informoval aj o návštevách menších slovenských prostredí, ktoré považuje za mimoriadne dôležité podporovať. „V týchto prostrediach sú ľudia, ktorí majú ešte stále veľa energie a chuti zachovať si slovenskosť," uviedol.
Osobitne sa pristavil pri pilotnom projekte Dolnozemská knižná žatva, na ktorom sa zúčastnil v minulom týždni a na margo podujatia sa stretol s predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčekovou, s ktorou mal ako povedal „krásny hodinový rozhovor".
Podujatie označil za veľmi dobré, no zároveň poukázal na takmer úplný nezáujem slovenských médií a politických predstaviteľov. Chýbali nielen chorvátski Slováci, ale najmä návštevníci zo Slovenska – ministri, štátni tajomníci, kamery aj mikrofóny.
„Boli tam iba predstavitelia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Matice slovenskej. Žiadny minister, ani len štátny tajomník, žiadna kamera. Akoby záujem o dolnozemských Slovákov a ich tvorbu neexistoval," skonštatoval.
Položil pritom otázku, či slovenské médiá prejavujú záujem o dolnozemských Slovákov len vtedy, keď dôjde k nejakému incidentu. Pripomenul, že počas incidentu v Petrovci sa o komunitu zaujímali všetci, zatiaľ čo v Bratislave, priamo v centre mesta, médiá takmer neprejavili žiaden záujem.
Podľa jeho slov je tento dlhodobý nezáujem dôsledkom aj toho, že dolnozemskí Slováci nemajú svojho predstaviteľa v Národnej rade SR. Domnieva sa, že patričná inštitucionálna zodpovednosť za zahraničných Slovákov by sa mohla riešiť prostredníctvom samostatného ministerstva.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)