Úcta k tradičnej kuchyni

Podrobnosti

Uverejnené 12. 09. 2026

Mužská spevácka skupina Lidovec zo slovenských Solčian už dvakrát zavítala do Kulpína. Spoločné stretnutia, piesne a rozhovory postupne prerástli do úprimného priateľstva medzi obyvateľmi oboch dedín. Pri tejto príležitosti je zaujímavé nazrieť aj do minulosti Solčian a spoznať život našich krajanov prostredníctvom ich každodennej stravy, zvykov a tradičných jedál. Cenným prameňom poznania je publikácia Recepty solčianskych starých mám. Z nej sa dozvedáme, že život solčianskych predkov, rovnako ako aj našich dolnozemských, bol omnoho skromnejší, než je dnes. Hoci sa v domácnostiach chovala hydina a hospodárske zvieratá, mäso sa na stôl dostávalo iba vo štvrtok a v nedeľu. Pri spoločnom stole mal najväčší podiel gazda, nasledovali deti a až potom gazdiná, ktorá sa o prípravu jedla starala.

Raňajky bývali jednoduché – najčastejšie melta alebo cigória, v nedeľu biela káva s chlebom. Na obed či večeru sa podávali mliečne jedlá, šalátová alebo tekvicová omáčka s chlebom. Mlieko bolo bežným nápojom a počas horúcich dní ho pili vychladené namiesto piva. Pasáci husí a kôz dostávali mastný chlieb s cibuľou a na pitie sladkú octovú vodu. Za sladkosť sa považoval aj obyčajný chlieb posypaný cukrom a pokropený vodou.

Nedeľný obed mal svoje pevné miesto. Na stole nechýbala hovädzia polievka s domácimi slížikmi, po nej nasledovalo varené mäso s rajčinovou omáčkou a zemiakmi. Často sa piekli buchty, orechové či makové záviny, kapustníky a ďalšie kysnuté koláče. Slíže (rezance) sa pripravovali doma a podávali sa s tvarohom, makom, orechmi alebo lekvárom. Dokonca aj cukrová repa našla svoje využitie – piekli sa z nej burgyňové koláče a varila burgyňová polievka.

Polievky tvorili základ jedálneho lístka – fazuľová, hrachová, šošovicová, bôbová, hríbová, zemiaková, kapustová, mliečna, ale aj hovädzia či kuracia. Dôležitou súčasťou stravy boli jedlá zo zemiakového cesta: lokše, šúľance, perky, halušky či fliačky. Hoci sa chovali sliepky, husi a kačice, mäso sa jedávalo len pri sviatočných príležitostiach. Kačice a husi sa piekli, z drobkov sa pripravovala známa ludášska kaša a na Veľkú noc sa pieklo plnené jahňa alebo kozľa.

Prasa bolo počas zimy nenahraditeľným zdrojom obživy. Zabíjačka prinášala klobásy, údeniny, slaninu, masť i oškvarky – zásoby, ktoré živili rodinu po celé mesiace. Mlieko poskytovalo smotanu, maslo, tvaroh či kyslé mlieko a na zimu sa pripravoval aj „hnilý syr", z ktorého sa varil demikát. Všetko, čo záhrada priniesla – kapusta, rajčiny, uhorky, tekvice, paprika či koreňová zelenina – sa starostlivo spracovalo alebo zaváralo.

Ľudia si jedlo nesmierne vážili, pretože vedeli, koľko práce stojí vypestovanie obilia, zeleniny či chov domácich zvierat. Chlieb mal v domácnosti osobitné miesto a neplytvalo sa ním. Hoci boli časy ťažké, mnohí na ne spomínajú s nostalgiou – život bol jednoduchší, deti trávili viac času v prírode a dedinské zvyky prirodzene dopĺňali každodennosť.

Katarína Pucovská

Twitter